ŽENEVA. Rokovania medzi zástupcami Spojených štátov a Ruska o Ukrajine a ďalších bezpečnostných otázkach v Ženeve nepriniesli pokrok.
Žiadna zo strán neoznačila pondelkové stretnutie za úplné zlyhanie, ale ani neponúkla žiadne vyhliadky na zmiernenie znepokojujúcej situácie v súvislosti s hromadením ruskej armády na hraniciach s Ukrajinou, čo na Západe vyvoláva obavy z možnej invázie.
Rusko je proti rozmachu armády USA v Európe
Moskva chce od Západu dosiahnuť záruky, že Severoatlantická aliancia (NATO) sa nerozšíri o Ukrajinu a ďalšie postsovietske štáty a zastaví rozmiestňovanie svojich kapacít vo východnej Európe, čo Washington odmieta.
Vedúci ruskej delegácie, námestník ministra zahraničia Sergej Rjabkov sa po rokovaniach vyjadril, že v súvislosti s ich hlavnou požiadavkou o nerozširovaní, neurobili žiaden pokrok.
Zároveň trval na tom, že Rusko nemá „v úmysle podniknúť inváziu na Ukrajinu“.
„Američania sa k ruským návrhom postavili vážne a hlboko ich preštudovali,“ povedal Rjabkov na svojej tlačovej konferencii, na ktorej požiadavky Moskvy označil za absolútnu nevyhnutnosť.
„Ak teraz NATO pristúpi k nasadzovaniu schopností, ktoré veľmi rýchlo rozvíjajú v USA a možno ich zavedú niekde v Európe, vyžadovalo by si to vojenskú reakciu z ruskej strany, ide o rozhodnutie čeliť tejto hrozbe prostriedkami podľa nášho uváženia. To nevyhnutne poškodí bezpečnosť USA a ich európskych spojencov,“ vyjadril sa tiež diplomat bez ďalších podrobností.
Otvorená diskusia bez pokroku
Námestníčka amerického ministra zahraničia Wendy Shermanová, ktorá stála na čele americkej delegácie, rozhovory označila za „úprimnú a otvorenú diskusiu“, no tiež nespomenula žiaden pokrok.
Hoci podľa nej nemožno hovoriť o vyjednávaní, americká strana bola neústupčivá, „pokiaľ ide o potlačenie bezpečnostných návrhov, ktoré sú pre Spojené štáty jednoducho nereálne“.
Shermanová povedala, že nikomu nedovolia, aby zrušil „politiku otvorených dverí NATO“ pre krajiny, ktoré sa chcú k aliancii pridať, Washington nezabudne na bilaterálnu spoluprácu so suverénnymi štátmi, ktoré chcú spolupracovať so Spojenými štátmi, a tiež nebude rozhodovať o Ukrajine, Európe a NATO bez nich.
USA žiadajú návrat Rusov do kasární
Shermanová tiež, podobne ako skôr šéf americkej diplomacie Antony Blinken, skonštatovala, že pokrok dosiahnu jedine vtedy, ak Rusko zostane pri rokovacom stole a „podnikne konkrétne kroky na deeskaláciu napätia“.
Deeskalácia podľa nej zahŕňa návrat ruských vojakov pri hranici s Ukrajinou do ich kasární.
„Jasne sme povedali, že ak Rusko napadne Ukrajinu, bude to mať značné náklady a následky, ktoré presahujú to, čomu čelili v roku 2014 (po anexii Krymu, pozn. red.). Rusko má pred sebou vážnu voľbu,“ vyjadrila sa diplomatka.
Nepovedala však, či budú USA napredovať so sankciami, ak sa Rusko rozhodne nepodniknúť inváziu, no odmietne stiahnuť svojich vojakov.
Po stretnutí v Ženeve je v súvislosti s bezpečnostnou situáciou vo východnej Európe na stredu naplánované zasadnutie Rady NATO-Rusko a vo štvrtok sa vo Viedni zídu predstavitelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
