VATIKÁN. Takzvanú kultúru vymazávania (cancel culture) kritizoval v pondelok pápež František na tradičnom novoročnom stretnutí s veľvyslancami akreditovanými vo Vatikáne.
Pontifex v tejto súvislosti upozornil na "jednokoľajné myslenie, ktoré núti popierať históriu, alebo ešte horšie, prepisovať ju v zmysle dnešných kategórií", citoval ho web Vatican News.
Kritika príručky EÚ
Pápež sa v príhovore zameral predovšetkým na kritiku šírenia dezinformácií ohľadne vakcín proti ochoreniu Covid-19.
František poukázal aj na úpadok multilaterálnej diplomacie, čo vedie k "popieraniu prirodzených základov ľudstva a kultúrnych koreňov tvoriacich identitu mnohých národov".
Agentúra Reuters pripomína, že vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin v decembri vyjadril znepokojenie nad návrhom komunikačnej príručky Európskej únie, v ktorej sa neodporúčalo používať slovo Vianoce.
Príručku, ktorú Vatikán označil za pokus vymazať kresťanské korene Európy, neskôr Brusel stiahol na prepracovanie.
Varovanie pred ideologickou kolonizáciou
Vo svojom pondelkovom príhovore František varoval pred "ideologickou kolonizáciou, ktorá neponecháva priestor slobode prejavu a v súčasnosti stále viac nadobúda podobu 'kultúry vymazávania' (cancel culture), ktorá invazívne preniká do mnohých oblastí a do verejných inštitúcií".
František mal príhovor v taliančine, pre takzvanú kultúru vymazávania, resp. rušenia však použil anglické slová 'cancel culture'. Ako pokračuje Reuters, kontroverzie okolo kultúry vymazávania sú silné predovšetkým v anglicky hovoriacich krajinách.
Interpretácia dejín v kontexte doby
Pápež upozornil, že kultúra vymazávania môže "pod zámienkou rozmanitosti" v skutočnosti vyústiť do "zrušenia zmyslu pre akúkoľvek identitu".
V súvislosti s protestmi hnutia Black Lives Matter v USA došlo k odstráneniu sôch viacerých historických osobností vrátane moreplavca Krištofa Kolumba.
V dôsledku obvinení z podielu na ničení pôvodných kultúr na americkom kontinente odstránili úrady v kalifornskom meste Ventura aj sochu misionára, svätého Junipera Serru.
Kritici tohto rozhodnutia poukazovali na fakt, že tento františkánsky misionár bol vášnivým obhajcom práv domorodého obyvateľstva a spísal preň aj listinu práv.
František neuviedol žiaden príklad kultúry vymazávania, zdôraznil však, že akékoľvek dejinné udalosti sa musia interpretovať v kontexte danej doby a nie podľa súčasných štandardov.
