Praha/Viedeň 2. júla (TASR) - Novozvolený iránsky prezident Mahmúd Ahmadí-Nedžád mal byť údajne zapletený do vraždy kurdského opozičného politika Abdur Rahmána Kásemlúa, ktorého zastrelili v júli roku 1989 vo Viedni.
Informoval o tom český denník Právo vo svojom piatkovom vydaní.
Noviny sa odvolávajú na zástupcu iránskej kurdskej opozície Husajna Jazdana Panaha, ktorý žije v exile v Iraku. "Ahmadí-Nedžád bol vysokým veliteľom revolučných gárd (Pasdaran) v západnom Iráne a v jeho kompetencii bolo riadenie útočných operácií v zahraničí. Niekoľko dní pred zavraždením Kásemlúa bol vo Viedni a jeho úlohou bolo odovzdať zbrane z iránskeho veľvyslanectva vražednému komandu, povedal Jazdan Panah Právu.
Kásemlú, ktorého zastrelili spolu s ďalšími dvoma Kurdmi, mal kontakty v bývalom Československu, kde v 50. rokoch študoval na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, pôsobil na nej ako docent a oženil sa s Češkou Helenou Krulichovou.
V lete 1989 navštívil Kásemlú ako generálny tajomník Demokratickej strany iránskeho Kurdistanu (PDKI) Viedeň, kde mal tajne rokovať so zástupcami iránskej vlády. Dňa 13. júla ho spolu s jeho zástupcom Abdalláhom Káderím-Azarom a Kurdom s rakúskym občianstvom Fadelom Raúlom zastrelili.
Páchatelia atentátu sa potom údajne ukryli na iránskom veľvyslanectve vo Viedni a zjavne na silný nátlak Teheránu im rakúske úrady povolili vycestovať z krajiny.
Najmenej piati Američania, ktorých v roku 1979 držali ako rukojemníkov počas obsadenia veľvyslanectva USA v Teheráne, si pamätajú novozvoleného iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadí-Nedžáda ako kľúčového hráča v tejto rukojemníckej dráme, napísal dnes americký denník Washington Times. Krajný konzervatívec Ahmadí-Nedžád podľa ich výpovedí vypočúval zadržiavaných.
Iránski militanti zajali po revolúcii v roku 1979 na americkom veľvyslanectva 52 Američanov a držali ich ako rukojemníkov 444 dní.
"Len čo som zbadal v novinách jeho fotografiu, vedel som, že je to ten bastard," spomína v rozhovore pre denník jeden z bývalých rukojemníkov Charles Scott zo štátu Georgia, dnes 73-ročný armádny plukovník vo výslužbe. "Bol to jeden z dvoch či troch najvyšších vodcov. Nový iránsky prezident je terorista," dodal. Podobne si na úlohu nového iránskeho prezidenta v tejto rukojemníckej dráme spomínajú aj štyria ďalší Američania.
"Nebol vtedy veľmi príjemným chlapíkom. Volal nás prasatami a psami. Je to stúpenec veľmi tvrdej línie, chlapík, s ktorým nevyjdeme po dobrom," povedal námorný kapitán vo výslužbe Donald Sharer v rozhovore s americkou televíznou stanicou ABC. Ani podľa Billa Doghertyho niet najmenších pochýb, že Ahmadí-Nedžád bol medzi Iráncami, ktorí ho spolu s ďalšími Američanmi väznili. Ak vašu krajinu ponížia, ľudia, ktorí vám, vašej rodine a vašej vlasti urobia takúto vec, vám naozaj utkvejú v pamäti, tvrdí.
Ahmadí-Nedžád, ktorý minulý týždeň presvedčivo zvíťazil v druhom kole iránskych prezidentských volieb, bol v čase novembrového obsadenia americkej misie 23-ročným študentom vysokej školy a zakladajúcim členom radikálnej študentskej skupiny, ktorá akciu zorganizovala, napísal Washington Times.
Iránski predstavitelia, ktorí sa v roku 1979 podieľali na zajatí a 444-dennom väznení Američanov na americkom veľvyslanectve v Teheráne v roku 1979 popreli, že by medzi nimi bol aj nový iránsky prezident Mahmúd Ahmadí-Nedžád.
"Ahmadí-Nedžád nebol medzi tými, ktorí obsadili americké veľvyslanectvo po revolúcii," vyhlásil dnes Abbás Abdí, ktorý sa podieľal na organizácii útoku na americké veľvyslanectvo. Ten viedol k následnému prerušeniu diplomatických vzťahov medzi USA a Iránom, ktoré trvá dodnes. Američania majú zlú pamäť, tvrdí Abdí.
Aj ďalší z organizátorov útoku na ambasádu, bývalý poslanec Mohsen Mirdamadí poprel, že by bol Ahmadí-Nedžád členom študentskej radikálnej skupiny, ktorá akciu zorganizovala.
Kancelária Ahmadí-Nedžáda tiež poprela, že by novozvolený prezident Iránu pomáhal pri obsadení amerického veľvyslanectva, no nevyjadrila sa k tomu, či mal Ahmadí-Nedžád počas 444-dňovej rukojemníckej drámy nejaké iné pridelené úlohy.
