Rím 2. júla (TASR) - Vatikánske kruhy už neodmietajú možnosť, že zosnulý pápež Ján Pavol II. by mohol byť vyhlásený za mučeníka, čo by v praxi znamenalo, že v procese jeho blahorečenia by nebolo potrebné poskytnúť dôkaz o zázraku, ktorý je výsledkom modlitieb za príhovor zosnulého pápeža u Boha.
Prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, kardinál José Saraiva Martins v piatok upresnil, že len od expertov na teológiu závisí, či neúspešný atentát na Jána Pavla II. z 13. mája 1981, ako aj jeho utrpenie pred smrťou označia za mučeníctvo.
"V technickom, teologickom, právnom i kánonickom zmysle slova mučeník obetuje život za vieru," vyhlásil Saraiva na tlačovej konferencii vo Vatikáne. Dodal, že treba preveriť motív atentátu na Karola Wojtylu, "a to bude práca teológov".
Cirkevní hodnostári spočiatku odmietali akékoľvek špekulácie, že pokus o atentát by mohol poslúžiť ako dôvod na vyhlásenie za mučeníka, lebo Ján Pavol II. po útoku žil ešte ďalších 24 rokov. Upozornili tiež, že aj iní kandidáti na blahorečenie alebo kanonizáciu trpeli rôznymi - viac či menej bežnými - chorobami, a neboli vyhlásení za mučeníkov.
Ján Pavol II. mal roky Parkinsonovu chorobu a viacero ďalších zdravotných problémov. Podľa úmrtného listu zverejneného deň po jeho smrti - 3. apríla, pápež zomrel na septický šok a nezvratný kardiovaskulárny kolaps po zlyhaní činnosti vnútorných orgánov pod vplyvom infekcie z močových ciest.
Zdá sa, že špekulácie sa začali prejavom dlhoročného pápežovho spolupracovníka a rímskeho vikára, kardinála Camilla Ruiniho, ktorým sa v utorok začal proces blahorečenia Jána Pavla II. Ruini v ňom poukázal na rozhodujúce prepojenie medzi Ježišom Kristom a Jánom Pavlom II., ktorý "skutočne 13. mája 1981 prelial krv na Námestí sv. Petra. Potom obetoval nielen krv, ale aj život počas dlhých rokov choroby".
"Jeho utrpenie a smrť, jeho bezslovné požehnanie z okna na záver veľkonočnej omše boli pre celé ľudstvo ojedinelým a silným svedectvom o Kristovi umučenom a zmŕtvychvstalom, o význame utrpenia, smrti a spásy pre kresťanov," zdôraznil Ruini. Dni pred jeho pohrebom i samotný pohreb sa pre Rím i svet stali dňami "jednoty, zmierenia a otvorenia duší Bohu," dodal.
Pápež Ján Pavol II. počas pontifikátu kanonizoval 482 svätých a blahorečil 1338 osôb, čo je viac ako všetci jeho predchodcovia dohromady. Spomedzi ním blahorečených bolo za mučeníkov cirkvi vyhlásených 1032 osôb, medzi svätými, kanonizovanými Jánom Pavlom II., je 480 martýrov.
Jedným z kanonizovaných je aj poľský kňaz Maximilian Kolbe, ktorý bol väznený v Osvienčime, kde v roku 1941 obetoval vlastný život, aby pred smrťou zachránil ženatého muža. Za blahoslaveného bol vyhlásený v roku 1971, Ján Pavol II. ho kanonizoval v roku 1982 s tým, že Kolbe má byť uctievaný ako mučeník.
Viacerí teológovia vtedy tento krok spochybnili, keďže Kolbe neobetoval život za cirkev. Rovnakú otázku si kladú aj v súvislosti s mučeníctvom Jána Pavla II., keď tvrdia, že podnetom pre atentát bola pápežova podpora odborového hnutia Solidarita bojujúceho v jeho rodnom Poľsku s komunizmom. To by znamenalo, že atentátnika k útoku viedli politické, nie náboženské dôvody.
2 pel
