Sandra Day O'Connorová, ktorá sa stala členkou najvyššej justičnej inštancie v USA v roku 1981, bola považovaná za prívrženkyňu liberálno-centristických tendencií a bývala jazýčkom na váhach v takých problémoch ako interrupcie či trest smrti. Časom sa však priklonila ku konzervatívnemu krídlu sudcov.
Biely dom jej rozhodnutie odísť do dôchodku, aby mohla tráviť viac času s rodinou, zaskočilo. Prezident USA George W. Bush však už medzičasom oznámil, že nástupcu O'Connorovej vyberie tak, aby sudcovské miesto nebolo prázdne pridlho. Samotná sudkyňa by sa na odpočinok rada odobrala na jeseň, pred začiatkom zasadaní súdu.
Bushovo rozhodovanie zrejme nebude jednoduché: konzervatívci už avizovali, že mienia spustiť nátlakovú mediálnu kampaň, na ktorú vynaložia 20 miliónov dolárov. Demokrati zasa v Senáte chcú využiť všetky procedurálne možnosti, aby zablokovali Bushovho nominanta v prípade, že by O'Connorovú chcel nahradiť konzervatívcom. Podľa nemenovaných expertov sa Bush zrejme rozhodne pre umierneného kandidáta, aby ho Senát schválil.
Sandru Day O'Connorovú vymenoval do funkcie prezident Ronald Reagan, čím ukončil 191 rokov trvajúce obdobie, počas ktorého boli sudcami Najvyššieho súdu USA len muži. Jedinou ženou tam O'Connorová bola až do roku 1993, keď prezident Bill Clinton za sudkyňu Najvyššieho súdu vymenoval Ruth Bader Ginsburgovú.
