KÁBUL, BRATISLAVA. Keď islamskí militanti z hnutia Taliban obsadili po odchode amerických vojakov z Afganistanu vlani v auguste hlavné mesto Kábul, myšlienky mnohých tamojších obyvateľov a medzinárodného spoločenstva sa vrátili do čias ich fundamentalistickej vlády z prelomu tisícročí.
Napriek tomu, že pod vládou Talibanu trpeli všetci občania, mnohé opatrenia sa špecificky týkali žien. Nesmeli študovať či pracovať a mimo domova museli nosiť svetlomodré burky – odev zakrývajúci celé telo aj tvár. Zároveň ich musel na verejnosti vždy sprevádzať mahram – mužský rodinný príslušník.
Súčasný Taliban sľúbil, že bude modernejší. Na prvej tlačovej konferencii jeho hovorca tvrdil, že ženám povolia pracovať a študovať „v rámci islamského práva“.
Čo presne to má znamenať sa však Talibanu doteraz nepodarilo vysvetliť. A napriek sľubom o modernejšom smerovaní sa dianie v Afganistane posledné mesiace touto cestou neuberá.
Dramatický útek režisérky Sahraa Karimi z Afganistanu: Taliban neznáša vzdelané ženy Čítajte Do vládnej budovy už len upratovačky
„Ženy a mnohé dievčatá sa vo veľkej miere stali väzenkyňami vo svojich vlastných domovoch,“ opisuje pre SME situáciu Heather Barrová z neziskovej organizácie Human Rights Watch (HRW), ktorá skúma porušovanie ľudských práv aj v Afganistane.
„Taký bol pre ne život v rokoch 1996 – 2001, keď bol Taliban naposledy pri moci. Teraz vidíme, že v značnej miere opätovne vytvárajú rovnakú situáciu,“ dodáva.
