NUR-SULTAN, BRATISLAVA. Dlhé roky bol Kazachstan považovaný za najstabilnejšiu zo stredoázijských republík, ktoré kedysi patrili do Sovietskeho zväzu. Najväčšia vnútrozemská krajina sveta bola od roku 1990 v pevných rukách autoritárskeho prezidenta Nursultana Nazarbajeva, ktorý síce na svojom poste v roku 2019 skončil, no stále bol na čele bezpečnostnej rady Kazachstanu.
V stredu však Nazarbajev prišiel o svoj post a vo viacerých kazašských mestách začali padať jeho sochy. Viaceré vládne budovy obsadili demonštranti, nefungujú letiská a v mestách sa strieľa.
Pôvodné zvýšenie cien zemného plynu v krajine rozpútalo násilné protesty, ktoré sa môžu premeniť až na revolúciu proti autoritárskemu režimu. To môže byť problém aj pre Rusko, ktoré má v krajine stále silný vplyv.
Kazachstan požiadal Organizáciu Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) o pomoc. Ide o vojenskú alianciu niekoľkých štátov bývalého Sovietskeho zväzu na čele s Ruskom. Spojenci Kazachstanu vyšlú do krajiny na obmedzenú dobu jednotky, ktoré majú pomôcť situáciu stabilizovať.
