WASHINGTON, BRATISLAVA. Po amerických prezidentských voľbách v roku 2024 sa znovu rozbehne séria ťahaníc v štátnych parlamentoch a na súdoch. Dlhodobé spochybňovania dôveryhodnosti volieb povedú k tomu, že nech voľby vyhrá ktokoľvek, voliči druhej strany budú hovoriť o podvode.
Nového prezidenta nakoniec vyberie Najvyšší súd alebo Kongres. Protesty druhej polovice krajiny budú čoraz násilnejšie, začnú zasahovať bezpečnostné zložky, objavia sa útoky na vládne budovy. Vzniknú domobrany, ktoré začnú útočiť na voličov druhej strany.
Trump sfanatizoval dav, úrady zlyhali. K útoku na Kapitol nemuselo dôjsť Čítajte Toto je jeden zo scenárov rozpadu americkej demokracie, ktorý v analýze opísal magazín Atlantic. „Len niekoľko ľudí by sa dobrovoľne vydalo touto cestou,“ píše autor článku George Packer. „Je to ten typ katastrofy, do ktorej sa dostanú krehké spoločnosti, ak majú bezohľadných, sebeckých a krátkozrakých lídrov.“
Napadnutý symbol demokracie
K tomuto scenáru sa podľa Packera Amerika približuje čoraz viac a z tejto cesty neustupuje ani rok po tom, ako dav napadol Kapitol, v ktorom poslanci práve potvrdzovali víťazstvo Joea Bidena v prezidentských voľbách.
Násilníci uverili lži Donalda Trumpa o zmanipulovaných voľbách a výsledkom je napadnutie symbolu americkej demokracie, päť mŕtvych a najmenej 151 zranených policajtov.
Na toto besnenie sa pred rokom v televízii pozeral Robert A. Pape, odborník na politické násilie z Chicagskej univerzity, kde vedie projekt CPOST na výskum bezpečnostných hrozieb.
V roku 1989 bol ešte doktorandom, keď skúmal prejav vtedajšieho juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča a práve toho mu pripomenulo Trumpovo vystúpenie na demonštrácii krátko pred tým, ako sa dav vydal ku Kongresu.
Miloševič vtedy obviňoval moslimov v multietnickej krajine z genocídy voči Srbom a z toho, že sa snažia v Juhoslávii získať väčšinu.
