Vláda v roku 1998: Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Ľubomír Fogaš, Pavol Hamžík, Pál Csáky, Eduard Kukan, Ľudovít Černák, Pavol Kanis, Ladislav Pittner, Brigita Schmögnerová, Milan Kňažko, Mária Machová, Tibor Šagát, Milan Ftáčnik, Ján Čarnogurský, Peter Magvaši, László Miklós, Pavel Koncoš, Gabriel Palacka, István Harna. Odišli: Gabriel Palacka, Ľudovít Černák, Tibor Šagát, Pavol Kanis, Pavol Hamžík, Ladislav Pittner, Brigita Schmögnerová. Prišli: Jozef Macejko, Ľubomír Harach, Roman Kováč, Jozef Stank, Mária Kadlečíková, Ivan Šimko, František Hajnovič.
FOTO – ARCHÍV TASR
Vláda v roku 1994: Vladimír Mečiar, Katarína Tóthová, Sergej Kozlík, Jozef Kalman, Juraj Schenk, Ján Ducký, Ján Sitek, Ľubomír Hudek, Ivan Hudec, Peter Bisák, Ľubomír Javorský, Eva Slavkovská, Jozef Liščák, Oľga Keltošová, Jozef Zlocha, Peter Baco, Alexander Rezeš, Ján Mráz. Odišli: J. Ducký, Ľ. Hudek, A. Rezeš, O. Keltošová, J. Schenk, S. Kozlík (z postu ministra financií, nie vicepremiéra). Prišli: Karol Česnek, Milan Cagala, Gustáv Krajči, Ján Jasovský, Vojtech Tkáč, Pavol Hamžík, Zdenka Kramplová, Miroslav Maxon. Zdvojenie funkcie: J. Kalman (vicepremiér sa stal v závere funkčného obdobia aj ministrom zahraničných vecí). Prišli a odišli: K. Česnek, P. Hamžík, Z. Kramplová.
Posledná vláda Vladimíra Mečiara zatiaľ vedie v počte vymenených členov vlády nad vládou Mikuláša Dzurindu.
Je to deväť ku siedmim v prospech súčasného kabinetu.
Ide však o obdobie celého, štvorročného vládnutia Mečiarovho tímu, Dzurindov „medzičas“ preto nie je voči širokej koalícii priaznivý – do volieb zostáva osem mesiacov.
Koncom januára 1998 mal Mečiar „skóre“ výmeny v počte šiestich ministrov, ďalších troch vymenil až po ňom.
V poslednej Mečiarovej vláde sa však počas štyroch rokov vystriedalo menej osôb – spolu tam pracovalo celkovo dvadsaťšesť ľudí, v Dzurindovej vláde pracovalo do dnešného dňa dvadsaťsedem členov.
Je to aj preto, že niektoré funkcie boli počas Mečiarovho vládnutia zdvojené – vicepremiér Sergej Kozlík chvíľu zároveň riadil ministerstvo financií, vicepremiér Jozef Kalman zase ministerstvo zahraničných vecí, ale aj preto, že vláda Mikuláša Dzurindu má o jedno kreslo viac.
V predchádzajúcej vláde bol najhorúcejším kreslom post šéfa ministerstva zahraničia.
Túto funkciu si v rokoch 1994 až 1998 vyskúšali až štyria ľudia – Juraj Schenk, Pavol Hamžík, Zdenka Kramplová a Jozef Kalman.
Dzurindova vláda, naopak, nemala ani na jednom ministerstve viac ako dvoch ministrov. Tí, ktorí vymenili odvolaných členov vlády alebo tých, čo podali demisiu, sedia stále na svojich stoličkách.
Spoločné majú premiéri Vladimír Mečiar a Mikuláš Dzurinda zatiaľ len jedno – ani jeden, ani druhý „nemal šťastie“ na prezidenta. Neporozumeli si – hoci aj jeden, aj druhý premiér pomohol „tým svojim“ nastúpiť do ich úradu. (rom)
