BRATISLAVA. Na jeseň 2013 spustil ruský prezident Vladimir Putin ofenzívu na viacerých frontoch. Chcel tak odradiť Ukrajinu, Moldavsko a Arménsko od toho, aby podpísali dohodu o voľnom obchodovaní s Európskou úniou.
Viedlo to k prehlbujúcej sa kríze, ktorá zásadne ovplyvnila vzťahy v Európe, pripomína v analýze pre web Austrálskeho inštitútu pre strategickú politiku bývalý švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt.
„O necelý rok neskôr už Rusko anektovalo Krym a viedlo slabo skrývanú operáciu s cieľom rozložiť zvyšok Ukrajiny,“ píše uznávaný diplomat. „Kremeľ spustil ďalšie dve invázie na východnej Ukrajine, aby zachránil separatistické štátiky, ktoré tu vytvoril. Odvtedy zomrelo v konflikte 13-tisíc ľudí.“
Ruských žoldnierov lákajú na Donbas, núkajú im tisíce dolárov Čítajte Bildt udalosti spomína v kontexte posilňovania ruskej vojenskej prítomnosti pri ukrajinských hraniciach v posledných mesiacoch.
Putin síce napadnutím suseda stratil podporu Ukrajincov, ale krajinu sa do svojho mocenského područia snaží získať mocou, argumentuje Bildt.
O tom sú aj jeho opakované vyjadrenia z posledných mesiacov. Hovorí, že Ukrajinci a Rusi sú jedným národom s jednou kultúrou, a naznačuje, že o osude krajiny sa nebude rozhodovať v Kyjeve ale v Moskve.
