SME

Memorial v Rusku skončiť nechce, hľadá cestu, ako pokračovať

Organizácia zbierala svedectvá o stalinizme.

Policajti zatýkajú demonštranta pred Najvyšším súdom Ruskej federácie v Moskve.Policajti zatýkajú demonštranta pred Najvyšším súdom Ruskej federácie v Moskve. (Zdroj: TASR/AP)

MOSKVA. Ruská ľudskoprávna organizácia Memorial v utorok uviedla, že nájde "legálne spôsoby", ako pokračovať vo svojej práci po tom, čo ruský najvyšší súd nariadil likvidáciu jej centrálnej štruktúry - organizácie Medzinárodný Memorial (v angličtine International Memorial).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vo svojom vyhlásení organizácia potvrdila, že "každým možným spôsobom" napadne rozhodnutie najvyššieho súdu.

Odvolanie proti verdiktu

Rozhodnutie odvolať sa proti verdiktu najvyššieho súdu, ktorý vyhovel žiadosti generálnej prokuratúry, potvrdil v utorok v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy aj advokát Memorialu Genri Reznik.

SkryťVypnúť reklamu

Memorial deklaroval, že až do posúdenia jeho odvolania nedôjde v práci spoločnosti k nijakým zmenám.

Súvisiaci článok V Rusku naďalej zatýkajú spolupracovníkov Navaľného Čítajte 

Vo svojom vyhlásení Memorial uviedol, že "dnes súd konečne uviedol nie formálny, ale skutočný dôvod likvidácie" organizácie: "Generálna prokuratúra tvrdí, že nesprávne interpretujeme sovietsku históriu, vytvárame falošný obraz ZSSR ako teroristického štátu, kritizujeme vládne orgány". "A štát - podľa našich oponentov - nepodlieha kritike," píše sa vo vyhlásení.

"Memorial nie je organizácia, ani občianske hnutie", je stelesnením potreby občanov Ruska poznať pravdu o jeho tragickej minulosti, o osude mnohých miliónov ľudí. "A túto potrebu nikto nedokáže zlikvidovať," uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke Memorialu.

SkryťVypnúť reklamu

Začali už v roku 1987

Táto medzinárodná historická, vzdelávacia, dobročinná a ľudskoprávna spoločnosť bola založená v roku 1992 v Moskve na základe združenia Memorial, ktoré vzniklo v roku 1987 a malo mnoho regionálnych organizácií a skupín.

V roku 1989 sa všetky zjednotili do celozväzovej spoločnosti Memorial, pričom jej čestným predsedom sa stal renomovaný vedec, sovietsky disident akademik Andrej Sacharov.

Zaoberá sa najmä skúmaním obdobia represálií, ktoré sa udiali v Sovietskom zväze, a stará sa o zachovanie pamiatky ich obetí.

Na základe rozhodnutia príslušných ruských úradov bola v októbri roku 2016 zaradená do zoznamu zahraničných agentov, pretože je prijímateľom finančnej pomoci zo zahraničia. Najvyšší súd v utorok nariadil jej likvidáciu.

SkryťVypnúť reklamu

Odsúdenie rozsudku

Súvisiaci článok Rusko chce zničiť organizáciu, ktorá zbiera svedectvá o stalinizme Čítajte 

Pozorovatelia v Rusku aj v zahraničí rozsudok ruského najvyššieho súdu odsúdili.

Politológ Anton Orech uviedol, že likvidácia Memorialu je akoby "verejným ospravedlnením Stalinových čistiek". Upozornil, že dôsledky tohto verdiktu "pre súčasnosť a budúcnosť našej krajiny budú katastrofálne".

Americký veľvyslanec v Rusku John Sullivan označil rozhodnutie súdu za "nehanebný a tragický pokus potlačiť slobodu prejavu a vymazať históriu".

S odvolaním sa na rozhodnutie ruského súdu organizácia Auschwitz Memorial na sociálnej sieti Twitter uviedla, že "veľmoc, ktorá sa bojí pamäti, nikdy nebude schopná dosiahnuť demokratickú zrelosť."

Agentúra AP informovala, že ruské inštitúcie medzičasom pokračujú v represiách proti ľudskoprávnym a prodemokratickým aktivistom: v pondelok tak súd v meste Petrozavodsk na severozápade Ruska zvýšil o dva roky 13-ročný trest odňatia slobody pre vedúceho organizácie Memorial v Karélii Jurija Dmitrijeva v prípade údajného sexuálneho zneužívania.

SkryťVypnúť reklamu

Dmitrijevovi priaznivci tvrdia, že je v skutočnosti potrestaný za svoju prácu pri hľadaní masových hrobov ľudí zabitých za éry sovietskeho vodcu Josifa Stalina.

Tím ruského opozičného politika Alexeja Navaľného zasa v utorok uviedol, že úrady zadržali vedúcich jeho už zrušených pobočiek na Sibíri - Zachara Sarapulova a Kseniju Fadejevovú, ktorá je aj poslankyňou mestského zastupiteľstva v Tomsku.

Práca

Súvisiace témy: Rusko
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Iónske či Dodekanské ostrovy? Nie je jedno, kam do Grécka idete
  2. Hirošima (reportáž Johna Herseyho) v denníkoch SME a Korzár
  3. V Maroku sa za pár dní ocitnete v horách, púšti aj pri oceáne
  4. Top dopravné stavby, ktoré menia Bratislavu a okolie
  5. Domáce poistenie v dobe nárastu extrémov počasia a škôd
  6. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje
  7. Čistenie detských zubov ako boj? Rodičia opisujú, čo im pomohlo
  8. Urobte krok k štúdiu, ktoré premení vašu vášeň na profesiu.
  1. Iónske či Dodekanské ostrovy? Nie je jedno, kam do Grécka idete
  2. Invázne rastliny ako superpotraviny
  3. Hirošima (reportáž Johna Herseyho) v denníkoch SME a Korzár
  4. Keď tankovaním získate viac než len plnú nádrž
  5. V Maroku sa za pár dní ocitnete v horách, púšti aj pri oceáne
  6. OTS: Stanovisko LESY SR k tvrdeniam politickej strany Demokrati
  7. Tento recept na svieže letné občerstvenie si nenechajte ujsť
  8. Top dopravné stavby, ktoré menia Bratislavu a okolie
  1. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje 5 900
  2. Čistenie detských zubov ako boj? Rodičia opisujú, čo im pomohlo 4 625
  3. V Maroku sa za pár dní ocitnete v horách, púšti aj pri oceáne 4 553
  4. Iónske či Dodekanské ostrovy? Nie je jedno, kam do Grécka idete 4 449
  5. Top dopravné stavby, ktoré menia Bratislavu a okolie 4 147
  6. Hirošima (reportáž Johna Herseyho) v denníkoch SME a Korzár 2 621
  7. Ficova vláda extrémne zbrojí, u Kaliňáka kašlú na zákon 1 997
  8. Ako sa vyhnúť cukrovke 2. typu: Prvý krok urobte ešte dnes 1 790
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Pohľad na hranicu so Severnou Kóreou z Padžu v Južnej Kórei.

Sestra diktátora Kim Čong-una označila snahy o zmiernenie napätia za bezvýznamné.


TASR
Zásah polície na protivládnej demonštrácii v Belehrade.

V Belehrade polícia rozohnala demonštrantov, ktorí sa zhromaždili v centre mesta.


TASR
Peruánska prezidentka Dina Boluarteová.

Ide o skutky z rokov 1980 až 2000.


TASR

Vojnu na Ukrajine sledujeme minútu po minúte.


a 5 ďalší 1
SkryťZatvoriť reklamu