JERUZALEM. Izraelský premiér Naftali Bennett v utorok vyhlásil, že nie je proti "dobrej" jadrovej dohode medzi Iránom a svetovými veľmocami, ale vyjadril pochybnosti, že takýto výsledok budú mať súčasné rokovania. Informuje o tom tlačová agentúra AP.
Bennett to povedal deň po tom, čo vyjednávači z Iránu a piatich svetových veľmocí obnovili rokovania vo Viedni, zamerané na oživenie stroskotanej jadrovej dohody s Teheránom z roku 2015.
Bennett zopakoval, že Izrael nie je viazaný žiadnou dohodou, čo mu ponecháva priestor na vojenské manévrovanie.
Vo Viedni sa začalo ďalšie kolo rokovaní o iránskej jadrovej dohode Čítajte "Samozrejme, nakoniec môže vzniknúť dobrá dohoda," povedal premiér pre armádnu rozhlasovú stanicu Galej Cahal. "Očakáva sa niečo také v tejto chvíli, za súčasnej dynamiky? Nie, pretože je potrebný oveľa tvrdší postoj," dodal.
Bennett tiež poprel tvrdenia bývalého premiéra Benjamina Netanjahua, že súhlasil s politikou "nulových prekvapení" voči Washingtonu. To znamená, že by s hlavným spojencom otvorene hovoril o svojich vojenských zámeroch týkajúcich sa Iránu, a tak by mohli byť prípadne aj okresané.
"Izrael si bude vždy zachovávať právo konať a bude sa brániť sám," dodal Bennett.
Izrael s obavami sleduje, ako európske krajiny, Rusko a Čína v posledných týždňoch obnovili rozhovory s Iránom o jeho jadrovom programe. Teherán zaujal na týchto rokovaniach tvrdý postoj a žiada, aby všetko, o čom sa diskutovalo v predchádzajúcich kolách, sa prerokovalo nanovo. Teherán žiada aj uvoľnenie sankcií, dokonca napriek tomu, že zrýchľuje svoj jadrový program.
Bennett vyzval vyjednávačov, aby ťahali za jeden koniec a zaujali k Iránu pevnejší postoj. Izrael nie je súčasťou rozhovorov, ale snaží sa diplomatickou cestou ovplyvniť spojencov, aby vyvíjali na Irán väčší nátlak, ktorý by skrotil jeho jadrový program.
Historická jadrová dohoda s Teheránom z roku 2015 zaručovala uvoľnenie sankcií výmenou za obmedzenia v jeho jadrovom programe. V roku 2018 sa však vtedajší americký prezident Donald Trump stiahol z dohody a uvalil na Irán rozsiahle sankcie. Ostatní signatári sa zo všetkých síl snažili dohodu udržať pri živote.
Najnovšie kolo rozhovorov vo Viedni, už ôsme, sa začalo v pondelok, desať dní po tom, čo sa rokovania odsunuli, lebo iránsky vyjednávač sa chcel vrátiť domov na konzultácie.
Predchádzajúce kolo, prvé po vyše päťmesačnej prestávke spôsobenej príchodom novej, ultrakonzervatívnej vlády v Iráne, poznamenalo napätie kvôli novým iránskym požiadavkám.
Irán tvrdí, že jeho jadrové aktivity majú mierové účely.
Izrael pokladá Irán za svojho najväčšieho nepriateľa a ostro sa staval proti dohode z roku 2015. Vyhlasuje, že chce vylepšenú dohodu, ktorá zavedie prísnejšie obmedzenia na iránsky jadrové program, bude riešiť aj iránsky program na vývoj rakiet dlhého doletu a takisto jeho podporu nepriateľom popri izraelských hraniciach.
Izrael tiež tvrdí, že rokovania musí sprevádzať "dôveryhodná" vojenská hrozba, aby zaistila, že Irán nebude donekonečna zdržiavať.
