SARAJEVO. Politický líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik ohlásil v stredu urýchlenie odchodu Republiky srbskej (RS) z ústredných inštitúcií Bosny a Hercegoviny.
Urobil tak po tom, ako prokuratúra začala vyšetrovanie jeho plánu. Informuje o tom agentúra AFP.
Prokuratúra si predvolala predstaviteľov opozície
Parlament Republiky srbskej 10. decembra schválil plán stiahnutia RS z kľúčových oblastí, ako sú bosnianska armáda, súdnictvo a daňový systém. Vládu zároveň zaviazal, aby v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov predložila návrhy zákonov o vytvorení vlastných inštitúcií.
Bosniansky minister je obvinený z korupcie pri predaji zbraní Čítajte Bosnianska prokuratúra v reakcii na toto konanie začala vyšetrovanie namierené voči vedeniu Republiky srbskej pre "podkopávanie ústavného poriadku".
Dodik označil toto vyšetrovanie za "politicky motivované" a tvrdí, že má "destabilizovať" Republiku srbskú. Tá však bude podľa neho v nasledujúcich 30 dňoch svoj vlastný súdny systém. "Nikto nás nezastaví," dodal.
Prokuratúra si predvolala predstaviteľov opozičných strán, ktorí bojkotovali zasadnutie parlamentu z 10. decembra, a vyžiadala si dokumenty od bosnianskosrbskej vlády a samotných strán, ktoré ju tvoria.
Dodikov plán vyvolal obavy z porušenia krehkého mieru a vypuknutia nového konfliktu v krajine rozdelenej na etnickom princípe po krvavej vojne v 90. rokoch 20. storočia, ktorá si vyžiadala približne 100-tisíc obetí na životoch.
Západné mocnosti túto iniciatívu odsúdili, zdá sa však, že Dodik má podporu Ruska - začiatkom decembra sa v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, konštatuje AFP.
Odsúdili Orbánov výrok
Bosnianski predstavitelia a náboženskí hodnostári odsúdili v stredu výrok maďarského premiéra Viktora Orbána a hovorcu maďarskej vlády Zoltána Kovácsa, v ktorom naznačili, že integrácia Bosny do Európskej únie bude pre veľkú moslimskú populáciu žijúcu v tejto balkánskej krajine náročná. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP.
Kovács v utorok na Twitteri napísal, že v súvislosti s Bosnou "predstavuje výzvu to, ako integrovať túto krajinu s dvoma miliónmi Moslimov".
Orbán počas svojho utorkového prejavu povedal, že Budapešť podporuje snahu Bosny o vstup do Európskej únie, a dodal, že ako člen EÚ musí Maďarsko zmobilizovať množstvo energie na prekonanie "únavy z rozširovania, ktorá zachvátila Úniu".
"Robím všetko preto, aby som presvedčil veľkých európskych lídrov, že Balkán je síce od nich ďalej než Maďarsko, no aj pre ich bezpečnosť je kľúčové to, ako zvládneme zaistiť bezpečnosť krajiny, v ktorej žijú dva milióny moslimov," povedal Orbán.
V reakcii na tieto slová niektoré bosnianske politické strany požiadali o zrušenie Orbánovej plánovanej oficiálnej návštevy Sarajeva a šéf islamskej komunity, veľký mufti Husein Kavazovič, označil jeho vyhlásenie za "xenofóbne a rasistické".
Vedúci trojčlenného predsedníctva Bosny a Hercegoviny Šefik Džaferovič zase označil Orbánov výrok za "hanebný a hrubý". "Pre Európsku úniu nie je vôbec ťažkou úlohou integrovať dva milióny (bosnianskych) Moslimov, pretože sme pôvodnými obyvateľmi Európy, ktorí tu vždy žili, a sme Európania," povedal.
Maďarsko nepodporí sanckie EÚ
Orbán tiež vyhlásil, že Maďarsko nepodporí sankcie EÚ proti politickému lídrovi bosnianskych Srbov Miloradovi Dodikovi, ktoré avizovalo Nemecko i niektoré ďalšie krajiny eurobloku pre jeho separatistické postoje.
Podľa agentúry AP Bosna prechádza jednou z najvážnejších politických kríz od konca občianskej vojny v 90. rokoch. S tichou podporou Ruska a Srbska sa totiž bosnianski Srbi vyhrážajú vytvorením vlastnej armády, súdnictva a daňových úradov, čo vyvoláva obavy z ďalšieho konfliktu a rozpadu tejto balkánskej krajiny.
Orbán je známy svojou protimigračnou politikou a tvrdí, že moslimskí migranti sú najväčšou hrozbou pre kresťanské hodnoty Európy. Podporuje tiež rýchly vstup Srbska do EÚ, a to aj napriek čoraz autokratickejšej politike svojho spojenca, srbského prezidenta Aleksandra Vučiča.
