KYJEV/MOSKVA. Moskva má omnoho viac vojakov ako Kyjev, avšak prípadný vojenský odpor kladený Ukrajincami by pre Rusko znamenal veľké straty v prípade reálnej vojenskej invázie.
V utorok to napísala agentúra Reuters, ktorá pripravila analýzu toho, aké by mal prípadný vojenský konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou dôsledky.
"Západní vojenskí analytici tvrdia, že ukrajinská armáda je lepšie vycvičená a vybavená ako v roku 2014, keď Rusko 'prakticky bez boja' obsadilo Krymský polostrov. Okrem toho je vysoko motivovaná brániť svoju krajinu," píše Reuters.
Agentúra preto považuje za vysoko nepravdepodobné, že Rusko uvažuje o priamom dobytí celej Ukrajiny.
"Neverím, že Rusi majú schopnosť úplne ovládnuť celú Ukrajinu, a ani si nemyslím, že by to chceli," povedal pre Reuters bývalý veliteľ americkej armády v Európe Ben Hodges, ktorý aktuálne pôsobí v Centre pre analýzu európskej politiky.
Dieru v stene po výbuchoch prekrýva len biela plachta. Reportáž z východnej Ukrajiny Čítajte Podľa neho je "uveriteľnou alternatívou", že Rusko by pravdepodobne chcelo ovládnuť ukrajinský región Donbas, aby spojilo oblasť s anektovaným polostrovom Krym a teda aj Čiernym morom. Podľa Reuters by si však aj tento cieľ vyžiadal vysoké straty na ruskej strane.
Prípadná invázia by mala vysoké straty
Siemon Wezeman, ktorý pôsobí v Medzinárodnom inštitúte pre výskum mieru so sídlom v Štokholme, si myslí, že miera odporu ukrajinskej strany voči akejkoľvek invázii by prevýšila čokoľvek, čomu Rusko čelilo v predchádzajúcich vojenských operáciách, napríklad v Čečensku v 90. rokoch minulého storočia alebo počas krátkej vojny s Gruzínskom v roku 2008 o malý separatistický región Južné Osetsko.
"Rusko môže poraziť povedzme veľkú časť profesionálnych ukrajinských síl. Avšak napadnutie krajiny, akou je Ukrajina, s obyvateľstvom, ktoré je jasne proti vám a kde väčšina mužov absolvovala aspoň základný vojenský výcvik, je zložité. Rusko by sa usilovalo o vojenskú prevahu v oblasti, ktorá je desaťkrát väčšia ako Čečensko a tridsaťkrát väčšia ako Gruzínsko," povedal Wezeman a dodal, že prípadná vojenská invázia by "nebola prechádzkou ružovou záhradou".
Rusko je hrozba, Ukrajina chce vidieť horizont, kedy môže rozšíriť NATO Čítajte "Ako ruský prezident by ste museli pred vlastným národom obhajovať, prečo ste v prvých dňoch konfliktu utrpeli 10-tisíc strát na ľudských životoch. Nemyslím si, že takéto niečo by prijala ruská spoločnosť ľahko," spresnil Wezeman.
Na hraniciach sa zhromažďujú vojaci
Ukrajina tvrdí, že pri jej hraniciach sa zhromaždilo 92-tisíc ruských vojakov, a Spojené štáty uviedli, že ruská invázia so silou až 175-tisíc mužov môže prísť už v januári, píše Reuters.
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg v utorok povedal, že Rusko pokračuje v "nepodloženom a nevysvetlenom" hromadení svojich jednotiek pri hraniciach s Ukrajinou napriek medzinárodným výzvam na deeskaláciu situácie. Informovala o tom agentúra DPA.
"Napriek medzinárodným výzvam (Rusko) pokračuje v zvyšovaní počtu jednotiek (pri hraniciach s Ukrajinou). NATO bude vždy rozhodným spôsobom reagovať na akúkoľvek hrozbu, vrátane posilnenia našej kolektívnej obrany podľa potreby," uviedol Stoltenberg po rokovaní s rumunským premiérom Nicolae Ciucom, ktorý pricestoval do Bruselu.
Stoltenberg s odvolaním sa na spravodajské zdroje NATO uviedol, že Rusko pokračuje v rozmiestňovaní delostrelectva, bojových jednotiek aj tankov v blízkosti ukrajinských hraníc.
"Sme pripravení na zmysluplný dialóg s Ruskom. Mám v úmysle zvolať zasadnutie Rady NATO-Rusko čo najskôr po novom roku. Akýkoľvek dialóg s Ruskom však musí byť založený na základných princípoch európskej bezpečnosti a musí riešiť obavy NATO z činov Ruska," dodal generálny tajomník Aliancie.
Moskva však popiera, že by ohrozovala svojho západného suseda, a tvrdí, že svoje jednotky môže na svojom území presúvať, ak to uzná za vhodné. Rusko zároveň tvrdí, že sa cíti byť ohrozené rastúcimi väzbami Ukrajiny na Severoatlantickú alianciu, a žiada bezpečnostné záruky od Západu.
