PCHJONGJANG, BRATISLAVA. Keď začal Kim Čong-un okolo roku 2008 stúpať v hierarchii severokórejského režimu, vedelo sa o ňom veľmi málo. Médiá nepoznali ani len jeho vek a ako fotografiu najmladšieho syna diktátora Kim Čong-ila používali záber, na ktorom mal asi desať rokov.
O tri roky neskôr, 17. decembra 2011 zomrel Kim Čong-il na infarkt. Napriek tomu, že o jeho zlom zdravotnom stave sa špekulovalo už dlhšie, mnohých vo svete to aj tak prekvapilo. Nástupca bol síce určený, no nemal ani tridsať rokov a čakal ho mocenský súboj o skutočné prebratie moci.

„Po smrti svojho lídra Kim Čong-ila, ktorá prišla pre režim v osobitne nevhodnom čase, nebude režim schopný udržať sa pokope, či už padne v najbližších týždňoch, alebo o niekoľko mesiacov,“ napísal vtedy Victor Cha, ktorý mal v minulosti na starosti ázijskú sekciu politického oddelenia v Bielom dome.
Iní zas očakávali, že Kim Čong-un preberie moc a krajinu viac otvorí. A tiež to, že sa môže inšpirovať Čínou alebo Vietnamom, kde si komunisti zachovávajú moc, no ekonomiku otvorili, vďaka čomu stúpla životná úroveň.
V prospech tohto argumentu hovorilo to málo, čo sa o budúcom lídrovi vtedy vedelo – ako dieťa niekoľko rokov študoval vo Švajčiarsku a má rád basketbal. Argument znel, že za ten čas sa na neho muselo nalepiť niečo zo západnej kultúry.
Nenaplnené predpovede
Ani jedna z predpovedí sa však nenaplnila, hoci si Kim splnil aspoň svoj basketbalový sen. K narodeninám mu totiž prišiel osobne do Pchjongjangu zaspievať legendárny americký basketbalista Dennis Rodman.
Režim však nepadol a ani sa neotvoril. Desať rokov od smrti Kim Čong-ila je jeho syn pevne pri moci. Severná Kórea je tak stále hrozbou pre 24 miliónov svojich obyvateľov, ale aj pre celý svet.