BELEHRAD. Úrady na západe Srbska pozastavili vo štvrtok projekt, ktorý tam mal nadnárodnej spoločnosti Rio Tinto umožniť ťažbu lítia. Došlo k tomu po rozsiahlych protestoch občanov a námietkach tamojších ekológov, informuje agentúra AP.
S ťažbou lítia sa malo začať v blízkej budúcnosti, mestské zastupiteľstvo v západosrbskom meste Loznica však teraz odhlasovalo pozastavenie projektu, ktorý ťažbu umožňoval.
K hlasovaniu v zastupiteľstve došlo po tom, ako srbský parlament minulý týždeň pozastavil platnosť dvoch zákonov, ktoré mali podľa ekológov okrem iného umožniť spustenie ťažby.
Ťažba zeleného lítia zelená nie je. Srbi sa proti nej búria Čítajte Najväčšia výzva pre vládu
Tisícky demonštrantov blokovali počas troch po sebe idúcich víkendov dôležité cesty a mosty v Belehrade aj ďalších častiach Srbska, aby tak protestovali proti spusteniu plánovaného ťažobného projektu v hodnote 2,1 miliardy eur.
Demonštrácie boli vnímané ako najväčšia výzva, ktorej dosiaľ čelila čoraz autokratickejšia vláda srbského prezidenta Aleksandara Vučiča, uvádza AP.
"Či sa tam bude ťažiť, závisí od ľudí (v západnom Srbsku) a tiež od štúdie hodnotiacej dosah (ťažby) na životné prostredie," uviedla srbská premiérka Ana Brnabičová s tým, že týmto podmienil začatie projektu už skôr prezident Vučič.
Najväčšia ťažobná investícia
Britsko-austrálska ťažobná spoločnosť Rio Tinto vo štvrtok uviedla, že počas svojho desaťročného pôsobenia v Srbsku vždy dodržiavala zákony, ako aj vysoké profesionálne štandardy práce. Plánovanú ťažbu lítia označila za svoju "najväčšiu ťažobnú investíciu v tejto časti sveta".
Dodala, že "rozumie záujmu občanov" o všetko, čo sa týka tohto projektu, a bude im o ňom naďalej poskytovať informácie.
Ťažobná spoločnosť tvrdí, že v rámci projektu by dodržala všetky najnovšie štandardy týkajúce sa ochrany životného prostredia. Organizátori zmienených víkendových protestov však hovoria, že ťažba lítia by mohla napáchať v oblasti trvalé ekologické škody, ako znečistenie vôd či znehodnotenie poľnohospodárskej pôdy.
Firma Rio Tinto čelila od svojho vzniku pred takmer 150 rokmi obvineniam z korupcie, poškodzovania životného prostredia či porušovania ľudských práv, ktorých sa mala dopúšťať pri svojich ťažobných projektoch.
