BRUSEL. V stredu popoludní sa v Bruseli začal v Bruseli summit EÚ - Východné partnerstvo.
Diskusie lídrov 27-člennej Únie s najvyššími predstaviteľmi Arménska, Azerbajdžanu, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny, prebiehajú v dobe, keď Rusko mobilizuje svoje sily na hraniciach s Ukrajinou a Bielorusko hybridnými útokmi ohrozuje stabilitu EÚ.
Zo šestice krajín postsovietskeho regiónu, ktoré patria do formátu Východného partnerstva tentoraz "vypadlo" Bielorusko, ktoré po vlaňajších sporných prezidentských voľbách a represiách voči demonštrujúcim občanom čelí sankciám eurobloku.
Európska komisia prijme v prípade agresie Ruska bezprecedentné sankcie Čítajte Pricestovala aj Cichanovská
Do Bruselu však pri tejto príležitosti pricestovala aj exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská, ktorá sa mimo oficiálnych summitových rokovaní stretla s viacerými lídrami členských krajín a predstaviteľmi inštitúcií EÚ.
Bilaterálne rokovanie s Cichanovskou po príchode do Bruselu absolvoval aj predseda vlády SR Eduard Heger.
Predseda Európskej rady Charles Michel už v utorok večer stretol s lídrami Arménska a Azerbajdžanu v snahe upokojiť napätie medzi oboma krajinami v súvislosti so sporným regiónom Náhorný Karabach.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa ešte pred summitom stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, ktorých krajiny sa dlhodobo angažujú pri riešení konfliktu na východe Ukrajiny.
Krajiny odmietajú koncept ruskej sféry vplyvu
Hlavnou myšlienkou Východného partnerstva je pomáhať bývalým postsovietskym krajinám v tesnom susedstve Únie osvojovať si normy a hodnoty eurobloku, pomáhať pri budovaní stability a demokracie v týchto krajinách a nadväzovaní užších obchodných vzťahov.
Režim ruského prezidenta Vladimira Putina sa nechce vzdať vplyvu na bývalé sovietske republiky a svojim konaním sťažuje ich prípadný vstup do EÚ alebo NATO.
Členské krajiny EÚ však zásadne odmietajú koncept ruskej sféry vplyvu a trvajú na tom, že členovia Východného partnerstva si ako suverénne krajiny môžu slobodne zvoliť svoje vlastné strategické smerovanie a rozhodnúť sa aj pre prípadný vstup do nadnárodných organizácií.
Slovensko pomohlo trom štátom
Slovenská diplomacia pomohla presadiť, aby sa do záverov stredajšieho bruselského summitu EÚ - Východné partnerstvo dostala zmienka, že Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina budú začlenené do európskeho spoločného trhu. Uviedol to predseda vlády SR Eduard Heger počas priebehu vrcholnej schôdzky.
Premiér povedal, že Slovensko, podobne ako ostatné členské krajiny Európskej únie, na summite vyjadrilo podporu reformnému úsiliu týchto krajín, aby mohli naďalej ekonomicky a sociálne silnieť.
"Veľmi rád by som chcel z tohto miesta pochváliť slovenskú diplomaciu, pretože sme sa ako Slovensko významnou mierou pričinili, a je to možno naša zásluha, že v záveroch summitu sa po prvýkrát vôbec ocitlo, že tri krajiny tohto regiónu - Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina - budú začlenené do európskeho spoločného trhu," uviedol Heger.
Zdôraznil, že ide o veľmi významnú vec a zrejme ide o najambicióznejšie závery prijaté na summite s krajinami Východného partnerstva.
"Ide o krajiny, ktoré vyjadrujú záujem o európske hodnoty a my ich samozrejme podporujeme," dodal.
Slovensko má podľa Hegera podobe ako iné členské krajiny eurobloku záujem na tom, aby v tomto regióne bola stabilita a kladie dôraz na reformy, ktoré ich "pozdvihnú".
"My sami s tým máme skúsenosť, prešli sme si tým za posledných tridsať rokov, takže radi pomôžeme našou expertízou. To je niečo, čo sme poskytli Ukrajine. Máme veľmi intenzívny vzťah, tam to praktizujeme a vieme to poskytnúť aj ďalej," konštatoval Heger.
Spresnil, že Slovensko ponúklo doteraz ukrajinskej strane osem balíkov podpory. Na stredajšom summite sa hovorilo aj o tom, že postsovietske krajiny nedosiahnu potrebný sociálny a ekonomický rozvoj bez reforiem, pričom EÚ svojim východným susedom jasne naznačila, že im v tomto úsilí chce pomôcť.
