BERLÍN. Nemecký súd v stredu odsúdil ruského občana Vadima Krasikova na doživotie za vraždu Gruzínca čečenského pôvodu a bývalého poľného veliteľa Zelimchana Changošviliho, informovali agentúra Reuters a portál Meduza.io.
Changošvilimu, známemu tiež ako Tornike K., strelili 23. augusta 2019 dvakrát do hlavy v berlínskom parku Kleiner Tiergarten. V deň jeho vraždy nemecké úrady za tento čin zadržali Vadima Krasikova (56), ktorý sa im predstavil ako Vadim Sokolov.
Odsúdený mal vraždiť na príkaz z Ruska
Podľa súdu vykonal Krasikov vraždu na príkaz "ruských štátnych orgánov". Rusko však účasť na vražde Changošviliho odmieta, píše Meduza.
"Najneskôr v júni 2017 prijali štátne orgány Ruskej federácie rozhodnutie zlikvidovať Tornikeho Changošviliho," uviedol sudca.
Podľa údajov nemeckej prokuratúry vystupoval pod menom Vadim Sokolov vysokopostavený dôstojník oddielu osobitného určenia Vympel ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Krasikov navyše do Berlína pricestoval na sfalšované doklady.
Ruských diplomatov vyhlásili za nežalaných
Nemecko následne vyhlásilo dvoch ruských diplomatov za neželané osoby a predvolalo si ruského veľvyslanca Sergeja Nečajeva. Oznámila to ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, informuje denník Die Welt.
Nová šéfka nemeckej diplomacie Baerbocková označila túto vraždu za "závažné porušenie nemeckého práva a suverenity Nemeckej spolkovej republiky".
Nemecká vláda spraví všetko čo je nevyhnutné, aby zaistila bezpečnosť a rešpektovanie právneho poriadku v našej krajine," prisľúbila.
V tejto súvislosti pripomenula tiež jej utorňajší telefonát s ruským rezortným partnerom Sergejom Lavrovom, počas ktorého zdôraznila, že Berlín chce s Moskvou viesť "úprimnú a otvorenú diskusiu".
"Je celkom jasné, že konanie, akým bola i vražda v parku Tiergarten, takejto diskusii vážne škodia," poznamenala Baerbocková
Changošvili prežil niekoľko pokusov o atentát
Changošvili bol čečenským poľným veliteľom počas druhej čečenskej vojny. V roku 2008 sa tiež dobrovoľne prihlásil aj do gruzínskej jednotky, ktorá išla bojovať proti Rusom v Južnom Osetsku.
Vojna sa však skončila skôr, než sa Changošvili do nej zapojil. Prežil niekoľko pokusov o atentát a vyhrážkam čelil aj po tom, čo v roku 2016 utiekol do Nemecka, kde mu udelili azyl.
Ruský prezident Vladimir Putin v reakcii na vraždu Changošviliho uviedol, že išlo o "krutého a krvavého človeka" podieľajúceho sa na teroristických útokoch proti civilistom.
Moskva vo svojej reakcii uviedla, že stredajší verdikt nemeckého súdu bol politicky motivovaný. "Tento verdikt považujeme za zaujaté, politicky motivované rozhodnutie, ktoré vážne zhoršuje už i tak zložité rusko-nemecké vzťahy," povedal vo vyhlásení Nečajev, ktorého citovala agentúra AFP. Kritizoval i načasovanie rozsudku s tým, že niekto má údajne záujem o to, aby tieto udalosti zatienili dialóg medzi Ruskom a novou nemeckou vládou kancelára Olafa Scholza.
Nemecké orgány počas vyšetrovania prípadu obvinili Rusko z toho, že nespolupracuje, a v decembri 2019 preto vyhostili dvoch ruských diplomatov. Rusko na tento krok reagovalo recipročne.
