Václav Havel by aj dnes dokázal v politike zinscenovať svoju rolu tak, aby mu ľudia rozumeli, hovorí marketingová odborníčka SIMONA BUBÁNOVÁ, ktorá bola začiatkom 90. rokov protokolistkou prezidenta na Slovensku.
Pripomína, že Havel aj vo funkcii prezidenta využíval svoje znalosti dramatika, že jeho prejavy boli premyslenými tragédiami a veselohrami zároveň, že pri každom vystúpení rozmýšľal aj o osvetlení a hudbe a tom, ako ho budú snímať kamery.
Aj po desiatich rokoch od úmrtia posledného československého prezidenta si ho Bubánová pripomína. "Veľmi často. Najmä keď vidím tlačové konferencie našich politikov," hovorí.
Boli ste blízkou spolupracovníčkou Václava Havla, pracovali ste ako protokolistika bratislavskej Kancelárie prezidenta. Ako ste sa k práci dostali?
Havel svojho času vyzval mladých ľudí, ktorí ovládali jazyky, aby sa prihlásili do diplomacie. Brat ma prihlásil a ja som vyhrala tender. Z 2300 účastníkov nás vzali troch. Bol medzi nami aj Ivan Lexa.
Čo robil?
Chvíľu pôsobil vo funkcii šéfa úradu vlády, ja som tam robila protokol. Raz mi prišli dve pozvánky – jedna od Vladimíra Mečiara, ktorý chcel, aby som bola jeho blízkou spolupracovníčkou, druhá bola ponuka z Hradu. Nebolo ťažké si vybrať.

Boli ste teda šéfkou protokolu.
Nenazývala by som to šéfkou, keďže na Slovensku bol vtedy iba jeden človek na tomto poste – ja. Skôr ma vnímali ako odnož tejto funkcie z Prahy na Bratislavskom hrade. Pamätám si, že sme mali veľmi pekné kancelárie.
Aký bol Václav Havel?
Neviem, či som niekedy stretla takého rozhodného a zaujímavého človeka. Bol komplexnou bytosťou. Rešpektovali ho dokonca v politických kruhoch, aj keď na sklonku jeho kariéry to už nebolo také jednoznačné.
Tvrdíte, že Havel bol najlepší šéf, akého ste kedy mali. Prečo?