SME

Únia v roku 2021: hodnoty aj právo sa lámu v Poľsku. Merkelová už nepomôže

Prehľad hlavných udalostí v roku 2021.

Lídri Európskej únie počas rokovania za okrúhlym stolom na summite EÚ. (Zdroj: TASR/AP)
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

BRATISLAVA. Stojac v strede tmavého poľského lesa, pokrytý snehom, ktorý padal celú noc, mal 32-ročný učiteľ zo Sýrie Alí jediné prianie – aby ho nevrátili späť do Bieloruska.

Pre web Politico odhadol, že v lese strávil asi tri týždne. Päťkrát prekročil poľskú hranicu, no vždy ho pohraničníci chytili a vytlačili späť do Bieloruska. Šiestykrát mal väčšie šťastie.

Našli ho aktivisti, ktorí ho spolu s jeho dvoma spoločníkmi na ceste za lepším životom zobrali na stretnutie s tromi poľskými poslancami Európskeho parlamentu, ktorí prišli monitorovať situáciu na hranici.

Chceli tiež dotlačiť poľské úrady, aby konečne začali dodržiavať medzinárodné azylové právo a začali vybavovať žiadosti ľudí na úteku namiesto toho, aby ich zatláčali späť na bieloruskú stranu hranice. Pretože tam ich nečaká nič iné ako mrazivé noci, tlak bieloruskej polície a ďalší zúfalý pokus dostať sa do Európskej únie.

Kríza na hranici Bieloruska s Poľskom a Litvou nie je niečím, čo by bolo priamym dôsledkom krokov politikov Európskej únie. Politici len reagujú na snahu diktátora Alexandra Lukašenka pomstiť sa za podporu protestov proti jeho vláde.

Ukazuje však, že ani v roku 2021, šesť rokov od vypuknutia poslednej veľkej utečeneckej krízy, nenašla Európska únia spoločné riešenie tohto problému. Poľsko, ktoré spolu s časťou Európskej únie vtedy solidaritu s Grécko či s Talianskom odmietalo, o pomoc teraz samo žiada.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nie je to problém, ktorý si Únia vybrala, ale to, ako sa k nemu postaví, môže byť kľúčovým odkazom v roku 2021. Či prevládne pocit solidarity a chápanie, že nejde len o poľské hranice, ale o hranice celej Európskej únie, či prevládne úcta k medzinárodnému právu.

Alebo sa definitívne prevládne vojenská rétorika, budovanie pevných plotov na hraniciach, odmietanie základného práva na žiadosť o azyl a privieranie očí pred tým, že v mrazoch na hranici zomierajú ľudia.

Lebo niekoľko tisíc ľudí by Európska únia zvládla prijať, no lídri musia nájsť odvahu povedať to nahlas.

Nejde len o samotnú situáciu na hranici, prinášame prehľad udalostí, ktoré boli v roku 2021 najdôležitejšie. A nejde len o veci súvisiace s tým, že išlo o druhý rok celosvetovej pandémie covid-19.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Bieloruská pomsta a jednotná Únia

Je veľmi jednoduché na to v súčasnosti zabúdať, ale ešte pred dvoma rokmi malo Bielorusko v mnohom bližšie Európskej únii ako k Rusku. Diktátor Lukašenko sa snažil udržiavať odstup od Vladimira Putina, pri vojne na Ukrajine sa postavil na stranu Kyjeva, údajne nezadržiaval žiadnych politických väzňov.

A krátko pred voľbami v lete 2020 dokonca Rusov obvinil, že poslali žoldnierov, aby do výberu bieloruského prezidenta zasahovali napriek tomu, že režim v Minsku nepochyboval o tom, kto bude prezidentom.

Bolo to vzájomné, Európska únia v roku 2015 zrušila sankcie proti Bielorusku, krajinu zaradila do Východného partnerstva a podporovala ho tridsiatimi miliónmi eur ročne.

Potom však prišli spomínané zmanipulované voľby, skutočná víťazka Sviatlana Cichanovská odišla do zahraničia, v Bielorusku vypukli protesty, ktoré režim brutálne potlačil. Nasledovali západné sankcie a návrat Minska do ruskej náruče.

Napätie sa ešte vystupňovalo v máji tohto roka, keď Bielorusko unieslo lietadlo spoločnosti Ryanair, ktoré len prelietalo bieloruským vzdušným priestorom a mierilo z Atén do Vilniusu. Na palube bol totiž opozičný bieloruský Raman Pratasevič, ktorého z lietadla aj s partnerkou vytiahli a uväznili.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V tejto otázke sa ukázala jednota Európskej únie, ktorá bola schopná prakticky okamžite zakázať prelet lietadiel bieloruských aeroliniek nad jej územím, sprísňovali sa aj sankcie proti režimu, čo vyvrcholilo v decembri, keď Rada Európskej únie prijala piaty balík sankcií.

Na sankcie však reagoval aj Lukašenko, keď začal zvážať ľudí z Iraku a zo Sýrie, ktorým sľúbil plynulý prechod do Európskej únie. V skutočnosti ich po prílete do Minska previezol k hranici, kde ich bieloruské ozbrojené zložky tlačili do Poľska alebo do Litvy.

Tieto krajiny to odmietali a na hranici už zomrelo dvanásť utečencov.

Súvisiaci článok Ustúpiť Lukašenkovi? Odborníci na európske témy odpovedajú v ankete Čítajte 

„Pri riešení humanitárnej situácie nemôže Únia predstierať, že nemá humanitárne záväzky,“ uviedla v ankete denníka SME analytička Globsec Policy Institute Alena Kudzko. „Na hraniciach bude musieť vybudovať zariadenia na posudzovanie, či majú utečenci právo na azyl, na poskytnutie možnosti požiadať o azyl, bude musieť spolupracovať misiami OSN a Červeného kríža v Bielorusku.“

Únia sa síce zjednotila v tlaku na Bielorusko, v konkrétnom riešení však nie. Poľsko žiadalo finančnú pomoc pri budovaní pevnej hranice, teda plota, za aký si pri utečeneckej kríze v roku 2015 vyslúžilo tvrdú kritiku Maďarsko. To Európska komisia odmieta, no súhlasila s polročným pozastavením azylových pravidiel na bielorusko-poľskej hranici.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

„Lukašenko rozumie len jazyku moci a ústupky ho utvrdia v tom, že jeho taktika funguje. Únia by mala naďalej sledovať do oči bijúce porušovania ľudských práv a demokratických procesov v Bielorusku, mala by posilňovať sankcie a plátať existujúce diery v súčasnom sankčnom režime,“ tvrdí Kudzková.

Green Deal a COP21

Rok 2020 bol rokom, keď sa Európska únia zhodla na Green Deal - Zelenej dohode, teda pláne na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 a na prechod na zelenú ekonomiku. To politikov toľko „nebolelo“, je ľahké sa zhodnúť na myšlienke, že klimatickú zmenu treba zastaviť.

Súvisiaci článok Zelené opatrenia sa dotknú všetkých, autá s emisiami sa vytratia Čítajte 

Rok 2021 je rokom, keď však Európska komisia ukázala, ako by táto zmena mala vyzerať. A to vzbudilo oveľa väčšie obavy aj kritiku. Podpredseda Komisie Frans Timmermans, ktorý má Green Deal na starosti, totiž varoval, že v skutočnosti nestačí konať v horizonte roku 2050, ale „čaká nás kľúčové desaťročie“.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

A tak v lete predstavil plán Fit for 55, podľa ktorého sa emisie skleníkových plynov do roku 2030 znížia o 55 percent. V roku 2035 sa už budú vyrábať len bezemisné autá, Únia podporí budovanie nabíjačiek pre elektromobily.

Tieto myšlienky sa potom preniesli aj na novembrový klimatický summit COP26 v škótskom Glasgowe. Tam sa dohadovalo, ako realizovať dohodu parížskeho klimasummitu z roku 2015.

Chcel by som sa všetkým ospravedlniť za to, ako sa tento proces vyvíjal, mrzí ma to. Rozumiem veľkému sklamaniu.

Alok Sharma, organizátor klimatického summitu COP26

Kým lídri sa predbiehali v tom, pre koho je boj proti klimatickej zmeny dôležitejší, končiaci český premiér Andrej Babiš tam vystúpil s opačným pohľadom.

V prejave skritizoval plány Európskej únie, s ktorými pred rokom súhlasil rovnako ako všetky členské štáty. „Zelená dohoda chce príliš mnoho, príliš skoro a za akúkoľvek cenu,“ povedal v Glasgowe.

Na summite došlo k niekoľkým dôležitým záväzkom štátov – obmedzenie odlesňovania, ďalšie štáty sa prihlásili k cieľu uhlíkovej neutrality alebo k obmedzeniu emisií metánu – no dohoda, ktorá by zvrátila hrozivé predpovede, nevznikla.

„Chcel by som sa všetkým ospravedlniť za to, ako sa tento proces vyvíjal, mrzí ma to. Rozumiem veľkému sklamaniu,“ povedal na záver britský poslanec Alok Sharma, ktorý konferenciu organizačne zastrešoval.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čas sa kráti a čoraz bližšie je aj bod zlomu, keď sa už situácia nebude dať zvrátiť. Ďalšiu šancu dostanú svetoví lídri budúci rok na COP27 v Egypte, na európskej úrovni sa o Green Deale bude zrejme hovoriť prakticky neustále.

Táto téma má totiž presahy do energetiky ale aj do bezpečnosti. Pre Európsku úniu by totiž bolo výhodnejšie, ak by nebola natoľko odkázaná na dodávky ruského plynu alebo arabskej ropy.

Súvisiaci článok Prežijeme, len ak dodržíme sľuby. Nová klimatická dohoda je krehká Čítajte 

„Ešte nedávno sme nemali inú možnosť, energiu vyrábali veľké spoločnosti a tú potom dodávali zákazníkom,“ pripomenul na stretnutí s novinármi v Bruseli Lutz Ribbe, člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, ktorý tam zastupuje enviromentálnu organizáciu Euronatur.

Zmena podľa neho prišla s nástupom energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré v súčasnosti tvoria asi 50 percent nemeckého energetického mixu. Ide pritom napríklad o solárne panely alebo veterné elektrárne, ktoré si umiestňujú samosprávy.

„Ak v tom ľudia vidia zmysel, budú súhlasiť. Vedia, že to pomáha klíme a sami na tom môžu zarábať,“ hovorí. „Ak doveziete energiu z Ruska alebo z Ománu, vyvážate tam peniaze, ktoré môžu ostať v regióne.“

SkryťVypnúť reklamu

Potrebné technológie k dispozícii sú a z európskeho plánu obnovy ekonomík po pandémii by sa na ne mohli nájsť aj zdroje.

Očkovanie a pandémia

Prišiel nový variant omikron, vieme, že sa šíri rýchlo, ale oproti situácii spred roka je na tom Európska únia omnoho lepšie, priznala vo štvrtok na pôde Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Dosiahli sme niekoľko zlomov a hlavným je, že tentoraz už máme vakcínu,“ povedala.

Oproti počiatku roka, keď Komisii členské štáty aj niektorí odborníci vyčítali, že nezvláda spoločný nákup vakcín a v krajinách je ich nedostatok, je teraz nemecká politička v oveľa komfortnejšej pozícii. Aspoň jednou dávkou je zaočkovaných viac ako 70 percent populácie Únie, dvoma dávkami dve tretiny a teraz prebieha očkovanie treťou dávkou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Vakcín nie je nedostatok, každý, kto má ešte záujem, ju má k dispozícii. Problémom sú štáty, v ktorých sa ľudia odmietajú hromadne očkovať. Výrazne pod európskym priemerom je napríklad Slovensko.

„Očkovaní sú najviac chránení pred vážnym priebehom choroby,“ zdôraznila Von der Leyenová. „Nie je to stopercentné, ale je to najlepšie ochrana, akú dnes môžu ľudia dostať bez ohľadu na to, aký variant práve prevláda.“

Do konca roka sa podľa nej bude v Európe vyrábať viac ako tristo miliónov vakcín mesačne a cieľom je zvyšovať zaočkovanosť vo všetkých vekových kategóriách vrátane mladých ľudí a detí.

Európska únia je tiež najväčším darcom vakcín pre rozvojový svet, členské štáty rozdali 350 miliónov dávok. Globálnym cieľom je podľa Von der Leyenovej do polovice budúceho roka dosiahnuť 70-percentnú zaočkovanosť, v súčasnosti je to 44 percent.

Súvisiaci článok Boj o vakcíny sa začal už dávno. Prečo v ňom Európa prehráva? Čítajte 

„Túto pandémiu budeme vedieť kontrolovať len vtedy, ak proti nej budeme bojovať v každom kúte sveta,“ uviedla minulý týždeň vo vyhlásení.

Mimovládky Úniu kritizujú, že podobne ako iné bohatšie krajiny sveta nakúpila od výrobcov niekoľkonásobne viac vakcín, ako reálne potrebujú (4,2 miliardy dávok pre 447 miliónov obyvateľov) a tie sa potom neujdú chudobnejším štátom alebo je ich cena privysoká.

V ekonomickej rovine sa štáty stále vyrovnávajú s následkami pandémie, pomaly sa rozbieha plán obnovy pre Európu, ale jeho výsledky bude vidno až v ďalších rokoch. Do veľkej miery aj preto, že pandémia sa ešte neskončila a viaceré štáty v posledných týždňoch spúšťajú nové lockdowny.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Poľsko verzus Únia

Októbrové rozhodnutie poľského ústavného súdu sa môže zdať ako záležitosť pre európsko-právnych fajnšmekrov a nikoho iného, no nielen odborníci na ústavné právo varujú, že jeho prípadné napĺňanie môže vážne ohroziť fungovanie Európskej únie.

Zjednodušene, poľský súd na žiadosť vlády povedal, že niektoré európske pravidlá nie sú v súlade s poľskou ústavou, ktorou sa musí Poľsko riadiť. Únia však funguje na princípe, že európske právo a verdikty európskych súdov majú prednosť pred domácou legislatívou.

Dôležité je to preto, aby sa zachovali jednotné pravidlá v rámci voľného trhu. Tento princíp totiž zaručuje, že si štáty nebudú vyberať len pravidlá, ktoré im vyhovujú. K tomuto sa každý štát vrátane Slovenska aj Poľska zaviazal pri vstupe do Únie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Bruselský analytik Peter Stach pre SME dokonca napísal, že podľa neho ide o vyhlásenie takzvaného polexitu, teda odchodu Poľska z Európskej únie podľa vzoru Veľkej Británie.

Podľa niektorých právnikov je zverejnenie tohto rozhodnutia „aktom vôle a oznamom pre európskych partnerov, že Poľsko sa už necíti viazané európskymi zmluvami“, píše Stach. Inými slovami Poľsko sa nepriamo vyjadrilo, že vystupuje.

Súvisiaci článok Poľsko narúša základy Únie. Je reálny polexit? (anketa odborníkov) Čítajte 

Poliaci však nikam odchádzať nechcú a nechce to ani vládna strana Právo a spravodlivosť, aj keď tá stavia svoju politickú komunikáciu na opakovaní tvrdení o neprimeraných zásahoch Bruselu do poľského diania. Spolu s Maďarskom krajinu prešetrujú za porušovanie pravidiel právneho štátu, snahy o ovládnutie súdnictva či obmedzovanie slobody médií.

Brusel aj väčšina ostatných členských štátov reagovali na rozhodnutie poľského ústavného súdu nesúhlasne, hovorí sa o možnosti zastavenia čerpania eurofondov či peňazí z plánu obnovy, no rozhodnutie poľského súdu sa zatiaľ neaplikovalo v žiadnom konkrétnom prípade.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Spor sa môže vyhrotiť po tom, ako sa tak naozaj stane. A vtedy sa môžu do hry vrátiť aj úvahy o polexite.

„Aj keď zámerom ústavného súdu nebolo zrejme spochybniť samotné členstvo Poľska v EÚ, v konečnom dôsledku môže jeho rozhodnutie vyvolať ďalšie kroky, ktoré by mohli vyústiť až do odchodu z Únie,“ pripomenul v ankete SME analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay.

Odchod Merkelovej, majsterky kompromisov

Angela Merkelová bude v Európskej únii jednoznačne chýbať. Medzi ostatnými lídrami si vybudovala azda neporovnateľný rešpekt a autoritu – určite pre svoj veľký politický cit, detailnú znalosť problematiky a silný európsky rozmer vrátane strategického prístupu k tomu, čo je dobré pre Úniu a jej členské krajiny.

Takto sa o Angele Merkelovej pre SME vyjadril podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Nie je jediný, prakticky všetci vplyvní európski politici hovoria, že aj keď možno s kresťanskou demokratkou Merkelovou politicky nesúznili, vážili si jej rozhľad, pokoj, schopnosť hľadať kompromisy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

To, že sa medzi hlavné udalosti dostala výmena na čele vlády jedného z členských štátov, nie je úplne bežná situácia. Zahraničná či európska politika by sa nemali zásadnejšie meniť podľa toho, kto sa dostane k moci, čo platí najmä v západnej Európe, kde sa zatiaľ do čela vlád nedostávajú extrémisti.

Merkelová však bola šesťnásť rokov na čele ekonomicky najsilnejšieho štátu Únie, čo sa prejavilo aj na jej politickej moci.

Súvisiaci článok Merkelová počúvala, ale pri utečencoch pochybila (európska anketa) Čítajte 

To ona spolu s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym dotlačilo Grécko k dohode, ktorá podľa mnohých zachránila európsku menu pred kolapsom.

Ona povedala v septembri 2015 "Zvládneme to“, a otvorila hranice Nemecka pre utečencov, ktorí sa hromadili v Maďarsku a ďalších štátoch strednej a južnej Európy, čím ich v podstate zachránila. Dodnes jej to mnohí v tomto regióne nevedia odpustiť.

Bola to Merkelová, ktorá na začiatku pandémie prispela k zjednoteniu postojov členských štátov, ktoré sa sporili o tom, či plán obnovy má mať formu dotácie, alebo pôžičky. Nemecko pod jej vedením vôbec prvýkrát súhlasilo s vydaním dlhopisov, za ktoré budú ručiť všetky členské štáty spoločne.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

„Povedať, že Angela Merkelová všetky výzvy zvládla, je prisilné. Povedať však, že sa k nim postavila čelom, prijímala zodpovednosť a v konečnom dôsledku nachádzala kompromis, za tým si dokážem stáť,“ povedal pre SME slovenský expremiér Mikuláš Dzurinda, ktorý v súčasnosti vedie Centrum európskych štúdií Wilfrieda Martensa, oficiálny think-tank európskych ľudovcov, kam patria aj Merkelovej kresťanskí demokrati.

Súvisiaci článok Dzurinda o konci Merkelovej: Strácame majsterku kompromisu, ktorá nám rozumela Čítajte 

Kancelárka sa o konci po šestnstich rokoch rozhodla sama, čelo strany opustila už v roku 2018, v septembrových voľbách ani nekandidovala. Prejavilo sa to na výsledku kresťanských demokratov a vo funkcii ju nahradí sociálny demokrat Olaf Scholz.

V kampani sa napriek opačnej politickej príslušnosti prezentoval ako kandidát kontinuity, no na európskej úrovni by mohol ukázať iný prístup.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

„Nastupujúca nemecká vláda v súčasnosti vyhlasuje, že bude viac presadzovať eurofederalistické riešenia, čo znamená také, ktoré sú v prospech silného parlamentu a Komisie,“ uviedol pre SME šéf bruselskej pobočky Globsec Policy Institute Roland Freudenstein.

„Je to odklon od vlády Angely Merkelovej, ktorá uprednostňovala silnú Európsku radu, teda vlády členských štátov.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Pre Maorijov sú tieto zvieratá posvätné.


TASR
Ilustračné foto

Po zhruba 11 hodinách sa vodičom podarilo so zamestnávateľmi dohodnúť.


TASR
Srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačič.

Výbor privítal rozsiahly zoznam súvisiacich písomných záväzkov prijatých kosovskými úradmi.


TASR
Ilustračné foto.

Úrady zakázali školákom nosiť oblečenie, ktorými dávajú najavo náboženskú príslušnosť.


TASR

Sportnet

Gerson Rodrigues.

Vypočujte si štvrtkovú časť denného športového podcastu portálu Sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa udialo v športovom svete.


Justin Brazeau, Erik Černák a brankár Andrej Vasilevskij v zápase NHL Tampa Bay Lightning - Boston Bruins.

Boston sa už mohol tešiť z postupu do play-off, ale bude si musieť ešte počkať.


TASR
Jannik Sinner na turnaji ATP v Miami 2024.

Obaja favoriti uspeli v dvoch setoch.


TASR
Uprostred brankár Stanislav Škovránek (Michalovce) a vpravo Juraj Šiška (Zvolen) v piatom zápase štvrťfinále play off hokejovej Tipos extraligy HK Dukla Ingema Michalovce - HKM Zvolen

Zvolenčania budú chýbať v extraligovom semifinále prvýkrát od roku 2017.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu