BERN. Švajčiarskeho ministra zahraničných vecí Ignazia Cassisa zvolil v stredu parlament do funkcie nasledujúceho prezidenta krajiny.
Úradu sa ujme v roku 2022 v čase prehlbujúceho sa napätia v súvislosti s reakciou na pandémiu koronavírusu, informovala agentúra AFP.
Rotujúce jednoročné predsedníctvo
Cassis prevezme z väčšej časti symbolický úrad hlavy štátu 1. januára. Vo svojom prejave zdôraznil, že "nedovolíme si, aby sme boli rozdelení".
Jeho zvolenie nebolo žiadnym prekvapením, pretože zo siedmich členov švajčiarskej vlády bol rad na ňom, aby prevzal rotujúce jednoročné predsedníctvo, píše AFP.
Cassis nahradí ministra hospodárstva Parmelina
Šesťdesiatročný člen konzervatívnej liberálnej strany, ktorý do vlády vstúpil v roku 2017, bude v čase úradovania na poste prezidenta pokračovať aj vo svojej funkcii šéfa diplomacie.
Vo funkcii hlavy štátu nahradí Cassis ministra hospodárstva Guya Parmelina. Hlasovalo za neho 156 z celkového počtu 197 možných hlasov, čo je relatívne slabý výsledok pre ministra zahraničných vecí, ktorý čelil značnej kritike pre rôzne prešľapy, konštatuje AFP.
Cassis i Parmelin boli terčom kritiky za zaobchádzanie so vzťahmi Švajčiarska s Európskou úniou (EÚ) po tom, čo Bern v máji náhle ukončil roky trvajúce rokovania zamerané na dosiahnutie dohody o spolupráci s Bruselom. Za debakel médiá obvinili najmä Cassisa.
Počas stredajšieho hlasovania parlament tiež zvolil ministra zdravotníctva Alaina Berseta na post viceprezidenta pre nasledujúci rok, čím sa dostal do pozície nadchádzajúceho prezidenta pre rok 2023.
Berset ako hlavná tvár boja proti pandémii v krajine čelil rozsiahlym útokom zo strany odporcov opatrení - vrátane vyhrážkam smrťou, píše ASP.
Cassis, ktorý je vzdelaním lekár, bude doposiaľ iba piatym prezidentom Švajčiarska pochádzajúcim z taliansky hovoriacej komunity krajiny.
