ŽENEVA. V dôsledku koronavírusovej pandémie došlo k narušeniu systémov zdravotnej starostlivosti, čo viedlo k výraznému nárastu úmrtí na maláriu.
Vo svojej výročnej správe o malárii to v pondelok uviedla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), podľa ktorej sa však najhorší možný scenár podarilo odvrátiť.
Viac obetí ako na covid
Malária vlani zabila vo svete viac ako 627-tisíc ľudí, prevažne malých detí v najchudobnejších častiach Afriky, vyplýva zo správy.
To je výrazne viac než 224-tisíc potvrdených úmrtí, ktoré si v Afrike od začiatku pandémie vyžiadalo ochorenie COVID-19, informuje agentúra Reuters.
Podľa údajov WHO zomrelo v roku 2020 vo svete o 69-tisíc viac ľudí chorých na maláriu ako v predchádzajúcom roku.
Približne dve tretiny týchto úmrtí spôsobili obmedzenia prijaté počas pandémie, ktoré prerušili poskytovanie prevencie, diagnostiky a liečby tejto infekčnej choroby prenášanej komármi.
Subsaharská Afrika vďaka pokračujúcemu boju napriek ťažkostiam v spojitosti s koronavírusom v roku 2020 nezaznamenala možný scenár, ktorým bol dvojnásobný počet obetí malárie, uvádza WHO. Namiesto toho sa počet úmrtí v regióne podľa údajov WHO zvýšil o 12 percent v porovnaní s rokom 2019.
Riaditeľ programu WHO na boj proti malárii Pedro Alonso uviedol, že vďaka bezodkladnému a náročnému úsiliu tak môže organizácia tvrdiť, že "sa podarilo svetu odvrátiť najhorší možný scenár úmrtí na maláriu".
Zelená pre vakcínu
WHO v októbri odobrila na rozsiahle použitie jedinú schválenú očkovaciu látku proti malárii.
Rozhodnutie nasledovalo po vyhodnotení pilotného programu zavedeného od roku 2019 v Ghane, Keni a Malawi, kde boli podané viac ako dva milióny dávok tejto vakcíny s označením RTS,S známej aj pod názvom Mosquirix.
Túto očkovaciu látku prvýkrát vyrobila farmaceutická spoločnosť GlaxoSmithKline (GSK) v roku 1987.
Vakcína by mala byť podávaná deťom v subsaharskej Afrike i v ďalších oblastiach so stredným až vysokým rizikom šírenia malárie.
