BRATISLAVA. Barmský súd dnes uložil zvrhnutej mjanmarskej líderke a nositeľke Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij štvorročný trest väzenia za podnecovanie k násiliu a porušenie protikoronavírusových opatrení.
Agentúre AFP to oznámil hovorca barmskej vojenskej junty.
Rovnaký verdikt pre prezidenta
Su Ťij bola odsúdená na dva roky väzenia podľa paragrafu 505(b) a (ďalšie) dva roky väzenia podľa zákona o prírodných katastrofách," uviedol pre agentúru AFP hovorca mjanmarskej vojenskej junty.
Rovnaký verdikt za tie isté obvinenia si vypočul aj zosadený prezident Mjanmarska Win Mjin, pokračoval hovorca s tým, že ani jeden z odsúdených zatiaľ nenastúpi na výkon trestu.
Pred súdom v hlavnom meste Nepjito "budú obaja čeliť ešte ďalším obvineniam," vysvetlil.
OSN aj Británia verdikt kritizujú
Verdikt okamžite odsúdila organizácia Amnesty International, ktorá obvinila mjanmarskú juntu z pokusu "zlikvidovať opozíciu a udusiť slobody v Mjanmarsku" za pomoci vznášania "falošných obvinení".
Neskôr sa pridala aj vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová. "Odsúdenie po podvodnom a tajnom procese pred vojensky kontrolovaným súdom nie je nič iné než odsúdenie politicky motivované," uviedla vo vyhlásení Bacheletová.
Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová zase v reakcii na verdikt proti Su Ťij uviedla, že tento trest odňatia slobody je "ďalším desivým pokusom v snahe mjanmarského vojenského režimu potlačiť opozíciu, ako aj slobodu a demokraciu".
"Spojené kráľovstvo vyzýva mjanmarský režim, aby prepustil politických väzňov, zapojil sa do dialógu a umožnil návrat k demokracii. V dôsledku svojvoľného zadržiavania zvolených politikov hrozia len ďalšie nepokoje," dodala.
Prevrat v deň ustanovenia parlamentu
Sedemdesiatšesťročná laureátka Nobelovej ceny za mier Su Ťij je vo väzení, odkedy armáda 1. februára tohto roka zosadila jej civilnú vládu a ukončila tak krátke obdobie demokracie v Mjanmarsku.
K vojenskému prevratu došlo v deň, keď sa mala konať ustanovujúca schôdza novozvoleného parlamentu.
Su Ťij je obvinená aj z volebných podvodov, korupcie či porušenia zákona o úradnom tajomstve - v prípade usvedčenia môže vo väzení stráviť aj celé desaťročia, pripomína AFP.
Mjanmarské bezpečnostné zložky podľa miestnej monitorovacej skupiny usmrtili už vyše 1 300 civilistov, ktorí protestovali proti prevratu, a vyše 10-tisíc ľudí zadržali.
