VIEDEŇ, BRATISLAVA. Ešte pred pár rokmi bol Sebastian Kurz považovaný za „zázračné dieťa“ rakúskej politiky. Úspešný mladý politik sa v 27 rokoch stal ministrom zahraničných vecí a ako 31-ročný bol v roku 2017 najmladším demokraticky zvoleným lídrom v Európe. V októbri tohto roku však náhle rezignoval pre podozrenia z korupčných škandálov.
Experti tvrdili, že sa len stiahol do úzadia, aby vyšetrovanie káuz prečkal a vrátil sa silnejší. Štvrtkové rozhodnutie Kurza o stiahnutí sa z politiky preto mnohých šokovalo.
Jeho odchod navyše spustil lavínu na rakúskej politickej scéne – rezignoval aj jeho nástupca v pozícii kancelára Alexander Schallenberg či minister financií Gernot Blümel, ktorého tiež spájajú s korupčným škandálom. Novým kancelárom je bývalý minister vnútra Karl Nehammer.
Za posledné tri roky tak ide o šiestu výmenu na poste rakúskeho kancelára. Čo je za turbulentnými zmenami v rakúskej politike, aký vplyv má na to pandémia a vráti sa Kurz ešte do politiky?
Rakúsky kancelár Schallenberg odstúpi z funkcie Čítajte Nešli proti neočkovaným
V čase, keď rakúska vláda rokuje o povinnom očkovaní a rieši, či 20-dňový lockdown postačí na zníženie počtu nakazených, zažila politická scéna viacero šokujúcich momentov.
Aj keď Kurz po októbrovej rezignácii už nezastával funkciu kancelára, stále bol šéfom Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) a lídrom poslaneckého klubu a mnohí ho vnímali ako sivú eminenciu rakúskej politiky.
