LONDÝN. Tri najväčšie hrozby pre Veľkú Britániu v rýchlo sa meniacom a nestabilnom svete sú Čína, Rusko a Irán.
Vyhlásil to v utorok šéf britskej tajnej služby MI6. Ako dodal, trojica krajín a medzinárodný terorizmus spolu tvoria „veľkú štvorku“ bezpečnostných problémov, ktorým čelia britskí špióni.
Alžbeta II. už nevládne Barbadosu, ďalšou na rade môže byť Jamajka Čítajte Peking vyváža technológie po celom svete
„Jedinou najväčšou prioritou“ spravodajskej agentúry je Čína, kde vedenie krajiny čoraz viac podporuje „odvážne a rozhodné kroky“ k presadzovaniu svojich záujmov, povedal vo svojom prvom verejnom prejave od nástupu do funkcie v októbri 2020.
Peking vykonáva „rozsiahle špionážne operácie“ proti Spojenému kráľovstvu a jeho spojencom, snaží sa „narušovať verejnú diskusiu a politické rozhodovanie“ a vyváža technológie, ktoré umožňujú existenciu „siete autoritárskej kontroly“ po celom svete.
Veľká Británia podľa neho tiež naďalej „čelí akútnej hrozbe zo strany Ruska“, čo ilustrujú prípady ako otrava bývalého špióna Sergeja Skripaľa v Anglicku v roku 2018, kybernetické útoky a pokusy o zasahovanie do demokratických procesov v iných krajinách.
Veľkú hrozbu predstavuje aj Irán, ktorý využíva militantnú organizáciu Hizballáh k rozdúchavaniu politických nepokojov v iných krajinách, uviedol ďalej Moore.
V prejave na Medzinárodnom strategickom inštitúte v Londýne šéf MI6 označil za ďalší veľký problém kybernetickú bezpečnosť.
Spolupráca so súkromným sektorom je zmenou
Nepriateľské štáty a skupiny podľa neho napredujú v oblastiach ako využitie umelej inteligencie, kvantovej výpočtovej techniky a syntetickej biológie.
Britskí špióni sa preto usilujú o budovanie partnerstiev s technologickou komunitou, aby im pomohli vyvinúť špičkové technológie na riešenie najväčších problémov v rámci ich misie.
Moore pripustil, že spolupráca so súkromným sektorom je pre organizáciu opradenú tajomstvom „veľkou zmenou“.
Britská vláda až do roku 1992 odmietala potvrdiť existenciu MI6. V posledných rokoch sa stala postupne otvorenejšou a dokonca povolila aj zverejnenie svojej autorizovanej histórie, hoci siaha len do roku 1949.
MI6 začala v 90. rokoch zverejňovať meno svojho šéfa, ktorý používa krycie meno C, a Moore sa stal prvým šéfom služby s účtom na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.
