BRIDGETOWN, BRATISLAVA. Bola streda 14. mája 1625, keď prvá anglická loď pod velením kapitána Johna Powella zakotvila na ostrove Barbados a vyhlásila ho za územie kráľa Jakuba I. Vtedy sa začala britská nadvláda nad územím, ktorá sa definitívne skončila v utorok.
Od roku 1627 sa totiž začali na ostrove usadzovať anglickí kolonizátori, často bohaté rodiny, ktoré tu dostali pozemky. Veľmi skoro sa im podarilo vyhladiť pôvodné obyvateľstvo, vytvoriť cukrové plantáže, na ktoré naviezli otrokov z Afriky.
Vytvorili tak otrokársku spoločnosť, ktorá sa stala krutým vzorom pre všetky ďalšie anglické kolónie v Karibiku, najmä pre brutálne zaobchádzanie s otrokmi a zákony, ktoré rozlišovali medzi černochmi a belochmi. Akési laboratórium s pokusmi, ktorého výsledky sa využívali v ďalších karibských kolóniách.
Masonová sa stala prvou prezidentkou Barbadosu Čítajte Republika Barbados
Aj vďaka bohatstvu ostrova sa Anglicko a neskôr Veľká Británia stalo námornou superveľmocou. Dopomohla tomu aj otrocká práca predkov obyvateľov súčasného Barbadosu.
„Sú to dejiny, na ktoré nemôžeme byť nikdy hrdí, ale musíme tomu porozumieť,“ píše pre Guardian miestny novinár Suleiman Bulbulia.
Barbados získal nezávislosť v roku 1966, no stále mal za hlavu štátu britskú kráľovnú Alžbetu II. Definitívne odstrihnutie od koloniálnej minulosti ostrov vykonal v noci na utorok, keď sa stal republikou na čele s prezidentkou Sandrou Masonovou.
“Od najtemnejších dní našej minulosti, od poburujúcich zverstiev otroctva, ktoré budú večnou škvrnou našich dejín, si ľudia tohto ostrova s výnimočnou neochvejnosťou vybudovali svoju cestu.
„
S Barbadosom sa prišiel „rozlúčiť“ aj nástupca britského trónu princ Charles. „Zažívame míľnik na dlhej ceste, ktorou ste si nielen prešli, ale ktorú ste aj vybudovali,“ povedal na pondelňajšej slávnosti.
Charles v minulosti v Ghane uznal zverstvá, ktorých sa dopúšťali britskí kolonizátori. Rovnako urobil aj na Barbadose.
