BOGOTA, BRATISLAVA. Pre násilie gangov opustila 42-ročná Margarita Perniaová pred niekoľkými mesiacmi s tromi dcérami v tínedžerskom veku domov. V meste Montería na severe Kolumbie žije teraz v podomácky vyrobenom prístrešku.
"Po šiestej hodine večer sme nemohli nikam ísť, pretože aj keď sme boli na našom území, zakázali nám to. Žili sme v hrôze,“ povedala pre BBC o živote na území pod kontrolou protivládnych povstalcov.
Dohodol sa s revolucionármi, získal Nobelovu cenu za mier Čítajte Pred piatimi rokmi pritom vznikla dohoda, ktorá mala všetko ukončiť. Mierová zmluva medzi kolumbijskou vládou a krajne ľavicovými povstalcami z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC) sľubovala, že život plný únosov, ozbrojených konfliktov a drogových gangov sa skončí.
To sa však celkom nenaplnilo. Členovia FARC po demobilizácii založili politickú stranu Comunes, no územia, ktoré predtým ovládali, prebrali povstalecké skupiny zapojené do obchodu s drogami, ktoré mierovú dohodu odmietajú.
Najvýraznejšie trpia tí, ktorým FARC sľuboval ochranu najviac - chudobní farmári z radov Afrokolumbijčanov a domorodého obyvateľstva. Alebo ľudia ako Perniaová s dcérami.
Čoraz viac vysídlených
Z údajov, ktoré zverejnila kancelária kolumbijského ombudsmana, vyplýva, že počet ľudí vysídlených pre činnosť gangov sa za rok 2021 oproti vlaňajšku zvýšil o 213 percent z 1682 na 5266, píše britský portál BBC.
Dopĺňa, že počas prvej polovice tohto roka muselo príbytky pre obavy z ozbrojeného konfliktu opustiť 44 290 ľudí.
