PARÍŽ. Šéf Európskej vesmírnej agentúry (ESA) chce, aby prvý astronaut zo starého svetadielu pristál na Mesiaci do roku 2030.
"Cieľom je dostať (európskeho) astronauta na povrch Mesiaca do konca tohto desaťročia," vyhlásil v piatok generálny riaditeľ ESA Josef Aschbacher, podľa ktorého by takýto krok mal symbolický význam, informuje tlačová agentúra DPA.
Aschbacher je podľa vlastných slov presvedčený, že tento cieľ možno dosiahnuť. Šéf ESA zároveň očakáva, že sa Mesiac v budúcnosti stane "novým ekonomickým priestorom a novým kontinentom".
Plány na európsku lunárnu misiu však zatiaľ neexistujú. Aschbacher uviedol, že ide o dôležitý bod rokovaní s americkou vesmírnou agentúrou NASA - Národným úradom pre letectvo a vesmír.
NASA momentálne plánuje vyslať astronautov na Mesiac do roku 2026 v rámci programu Artemis.
Spojené štáty sú dosiaľ jedinou krajinou na svete, ktorá dopravila svojich ľudí na povrch tohto vesmírneho telesa. V rámci programu Apollo tam v rokoch 1969-1972 pristálo celkovo 12 astronautov.
NASA a ESA spolupracujú na konštruovaní medzinárodnej vesmírnej stanice Lunar Gateway, ktorá bude obiehať okolo Mesiaca. Participácia Európy na tomto projekte je "taká zásadná, že bez nás by tam letieť nemohli", tvrdí Aschbacher.
Astronautov dopraví z mesačného orbitu na povrch Mesiaca lunárny pristávací modul Starship, ktorý vyvíja súkromná spoločnosť SpaceX.
Misia, ktorá bude novodobou obdobou Apolla 11, sa nazýva Artemis 3. Predchádzať jej bude misia Artemis 2, ktorá dopraví astronautov k Mesiacu, ale bez pristátia.
Ešte predtým poputuje k Mesiacu misia Artemis 1 bez ľudskej posádky. Misia je plánovaná na február 2022, ale Úrad generálneho inšpektora (OIG) - kontrolný orgán NASA - odhaduje, že sa môže presunúť na leto alebo až na rok 2023.
