BRUSEL. Podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas vyzdvihol solidaritu týkajúcu sa spoločnej reakcie EÚ na migračnú krízu na poľsko-bieloruských hraniciach.
Schinas v utorňajšom rozhovore pre agentúru PAP tiež uviedol, že je hrdý na podporu, ktorú Poľsku poskytla EÚ v tomto ťažkom období. Dodal, že solidarita je v tejto záležitosti kľúčová.
Jednotný postup proti hybridnej vojne
Každý, kto organizuje hybridné útoky, by si mal podľa jeho slov uvedomiť, že nemá do činenia len s jedným zo štátov EÚ, ale s celým euroblokom.
Odozva na hybridné aktivity Bieloruska bola podľa jeho slov účinná preto, lebo EÚ tieto kroky implementovala spoločne, a to napríklad aktivovaním ďalších sankcií či politickým tlakom.
Prevláda zhoda, že je to spoločný problém
Kríza na hraniciach Poľska a Bieloruska podľa Schinasa zmenila v EÚ vnímanie otázky migrácie. Predtým podľa jeho slov panovalo presvedčenie, že migrácia je síce problémom, ale "pre nejakú inú krajinu". Zdôraznil, že teraz po prvý raz prevláda zhoda, že ide problém týkajúci sa všetkých, celej EÚ.
Migranti do Poľska, rovnako aj do Litvy a Lotyšska, začali prichádzať po tom, ako bieloruský líder Alexandr Lukašenko koncom mája avizoval, že Minsk im už nebude brániť v ceste do EÚ cez svoje územie, čím reagoval na sprísnené sankcie Západu.
EÚ odmieta rokovať s Bieloruskom o osude migrantov, tvrdí Lukašenko Čítajte EÚ tvrdí, že Lukašenkov režim odvtedy migrantov na hranice zmienených krajín vysiela zámerne, aby tak spôsobil chaos a spory v Únii. Lukašenko to popiera. Ľudia z Iraku, Sýrie či Afganistanu prichádzajú do Bieloruska na turistické víza.
Varšava na prílev migrantov zareagovala vyslaním tisícov vojakov do pohraničnej oblasti, zavedením výnimočného stavu, ako aj rýchlym stavaním plotu z ostnatého drôtu.
Avizovala tiež, že v decembri chce začať na hraniciach stavať múr, pričom jeho stavbu by rada dokončila v prvej polovici budúceho roku.
Komisia navrhla nové opatrenia
Európska komisia a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v utorok navrhli opatrenia na predchádzanie a obmedzenie dopravných činností, ktoré uľahčujú obchodovanie s ľuďmi alebo ich prevádzanie do EÚ.
Ide o súčasť jednotnej odozvy EÚ na štátom podporované zneužívanie ľudí na politický boj na vonkajších hraniciach EÚ s Bieloruskom. Únia tým získa nástroj na podporu členských štátov zasiahnutých takýmito hybridnými útokmi.
Predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová uviedla, že snahy o využívanie ľudí ako nástroja na destabilizáciu EÚ sa nevydaria.
"EÚ je jednotná a na vyriešenie situácie na svojich hraniciach s Bieloruskom prijala rôzne opatrenia. Predkladáme návrh na vytvorenie čiernej listiny dopravcov zapojených do obchodovania s ľuďmi. Nebudeme akceptovať zneužívanie ľudských bytostí na politické účely," uviedla v správe pre médiá.
Komisia pripomenula, že k migračnej kríze na hraniciach s Bieloruskom by nedošlo, keby určití dopravcovia vedome či nevedome neprispeli k zneužívaniu ľudí. To malo kruté humanitárne následky, ohrozilo bezpečnosť na vonkajších hraniciach EÚ, ako aj stabilitu v regióne.
Exekutíva EÚ navrhla vytvoriť nový právny rámec, ktorý umožní zasiahnuť proti dopravcom vo všetkých druhoch dopravy (pozemnej, leteckej, riečnej a námornej), ktorí sa zapájajú do obchodovania s ľuďmi alebo ich prevádzania do Únie.
Tieto opatrenia môžu zahŕňať: obmedzenie operácií na trhu Únie, pozastavenie licencií a povolení, pozastavenie práv na tankovanie alebo údržbu v EÚ, zákaz tranzitu alebo preletu ponad EÚ, technických prestávok a zastavení v prístavoch Únie.
Pozastavili lety do Bieloruska
Od začiatku tejto krízy EÚ vytvára celosvetovú koalíciu, ktorá sa zasadzuje proti zneužívaniu ľudí na politický boj. Využíva na to aj diplomatické sily členských štátov.
Do toho zapadá aj séria misií Josepa Borrella a eurokomisára Margaritisa Schinasa, ktorí navštívili viaceré krajiny pôvodu a tranzitu migrantov so žiadosťou, aby zabránili ľuďom túžiacim dostať sa do EÚ pred chytením sa do "pasce" nastraženej bieloruskými orgánmi.
Niekoľko krajín už pozastavilo lety do Bieloruska a sprísnilo kontrolu cestujúcich na letiskách. Borrell začal odborné rokovania s agentúrami OSN pre utečencov a s bieloruskou stranou, ktoré majú uľahčiť návrat migrantov z Bieloruska do ich vlasti.
EÚ vedie v tejto oblasti aj boj proti dezinformáciám. Európska služba pre vonkajšiu činnosť podnikla proti nepravdivým a zavádzajúcim informáciám kroky v online priestore a cielenou komunikáciou delegácií EÚ pôsobí v krajinách, z ktorých pochádza väčšina migrantov nalákaných do Bieloruska.
Únia zároveň vyčlenila na humanitárnu pomoc utečencom a migrantom uviaznutým na hraniciach Bieloruska 700-tisíc eur. Ak by sa prístup humanitárnych organizácií k poskytovaniu pomoci v Bielorusku zlepšoval, eurokomisia je pripravená vyčleniť ďalšie finančné prostriedky a poskytne aj 3,5 milióna eur krajinám pôvodu migrantov na podporu dobrovoľných návratov z Bieloruska.
Pomoc ponúklo 19 štátov
Od začiatku tejto krízy EÚ poskytovala podporu na riadenie hraníc Lotyšsku, Litve a Poľsku, a to formou núdzového financovania, nasadenia expertov či materiálnej pomoci z európskych krajín cez mechanizmus civilnej ochrany.
Komisia koordinovala pomoc od 19 členských štátov a Nórska, ktorá zahŕňala stany, postele, vykurovacie systémy, elektrické generátory, lôžka, potravinové prídely a ďalšiu materiálnu pomoc.
Exekutíva EÚ vedie s Lotyšskom, Litvou a Poľskom dialóg o ďalších finančných a operačných potrebách a na riadenie hraníc uvoľní ďalších 200 miliónov eur.
Agentúra Frontex, EK a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) spolupracujú s Litvou na posilnení kapacít v oblasti návratu, pričom o podporu pri vykonávaní návratov požiadalo agentúru Frontex aj Poľsko.
