BARCELONA, BRATISLAVA. Irma Vitová pochádza z Ekvádora, no v Barcelone pracuje ako praktická sestra. V roku 2005 si v meste kúpila byt za 216-tisíc eur, mesačne splácala hypotéku 900 eur.
Keď v roku 2009 prišla finančná kríza, splátka jej pre vyšší úrok stúpla na 1200 eur. Od roku 2015 si už nemohla dovoliť splácať a dohodla sa s bankou na prepadnutí bytu, v ktorom ostala ako nájomníčka.
V roku 2019 sa jej už ozvala firma Divarian, ktorá patrí väčšej spoločnosti Cerberus, že byt medzitým od banky kúpili a nájom jej nepredĺžia. Byt má opustiť, čo Vitová odmieta.
Dvesto eur za bývanie v úli. Katalánci by záujem mali, radnica to zatrhla Čítajte A tak posledné dva roky, väčšinu pandémie, strávila na súdoch, kde bojuje o svoje právo na bývanie, píše denník New York Times.
Podobné prípady nie sú zriedkavé. V Katalánsku vyhostia podľa májových údajov 24 rodín denne, pričom ide po Madride o druhý najbohatší región Španielska.
Akékoľvek iné aktívum
Viedlo to dokonca k tomu, že v Barcelone vznikla skupina aktivistov s názvom Vojna proti Cerberusu, ktorá sa zastáva nájomníkov, ktorým nepredĺžili zmluvu alebo ktorí počas pandémie prišli o príjem a nájomca im odmieta prispôsobiť výšku platieb.
Stretávajú sa pred domami, kam prichádza polícia deložovať nájomníkov, a bránia im vo vstupe. Policajti väčšinou ustúpia. Alebo aktivisti do voľných bytov posielajú iných ľudí, ktorí sa tam často vlámu, udomácnia a odmietajú odísť. Na papieri sa tak stávajú squattermi.
