SME
Utorok, 25. január, 2022 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Ustúpiť Lukašenkovi? Odborníci na európske témy odpovedajú v ankete

Odpovedá Beňová, Klus či Valášek.

Utečenci na hranici s Poľskom.Utečenci na hranici s Poľskom. (Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA. Dvanásť utečencov zomrelo v posledných mesiacoch na poľsko-bieloruskej hranici, je medzi nimi aj ročné dieťa. Pokračuje tak utečenecká kríza, ktorú vyvolal bieloruský diktátor Alexander Lukašenko tým, že k vonkajšej hranici Európskej únie začal zvážať utečencov najmä z Iraku.

Ministri zahraničných vecí členských štátov Únie v pondelok schválili sprísnenie sankcií voči režimu, ktoré sa začali nanovo zavádzať po minuloročných zmanipulovaných prezidentských voľbách. Týkajú sa už aj bieloruskej štátnej leteckej spoločnosti Belavia, ktorá utečencov do krajiny preváža.

Skryť Vypnúť reklamu

Lukašenko sa vyhráža, že môže zareagovať zastavením dovozu zemného plynu do krajín Únie, čo by bolo v blížiacom sa zimnom období osobitne citlivé. Brusel však na vyhrážky nateraz nereaguje.

Denník SME zostavil tím odborníkov z európskej a domácej politiky a nezávislých analytikov, ktorým pravidelne kladie otázky na európske témy.

Predošlý diel ankety môžete nájsť na tomto odkaze.

Odborníci odpovedali na otázku:

Bielorusko posiela na hranice Európskej únie utečencov, zároveň sa vyhráža, že ak prídu nové sankcie, zastaví pred zimou dodávky plynu. Ako by mala v tejto situácii reagovať Únia?

Monika Beňová

europoslankyňa Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente/Smer-SD

Lukašenkov cynizmus prekračuje všetky hranice. Vyvolal umelú krízu, trpia a zomierajú kvôli nemu nevinní ľudia. Situácia na bieloruských hraniciach s Poľskom či s pobaltskými štátmi pritom nemá jednoduché riešenie.

Skryť Vypnúť reklamu

Avizované sprísnenie európskych sankcií musí byť nastavené spôsobom, aby ho pocítil predovšetkým samotný Lukašenko a jeho blízke okolie, nie bieloruskí občania, z ktorých mnohí sú ako odporcovia jeho režimu počas celého uplynulého roka prenasledovaní a kriminalizovaní.

Prípadné prerušenie dodávok zemného plynu by bolo vzhľadom na súčasný nedostatok suroviny a jej rastúce ceny skutočne nepríjemné. Opätovné vyhrážanie sa zo strany Lukašenka tu však považujem za veľmi zbabelé. Jeho konanie je totiž vo veľkej miere závislé od postoja Ruskej federácie.

Pre ňu je aspoň podľa slov prezidenta Putina dôležité, aby bola vnímaná ako spoľahlivý partner a dodávateľ surovín. Práve to by pritom Lukašenko mohol svojím konaním významne ohroziť.

Michal Šimečka

europoslanec Obnovme Európu/Progresívne Slovensko

Skryť Vypnúť reklamu

Lukašenko stratil zábrany. Už rok zatvára do väzenia a necháva mlátiť Bielorusov a Bielorusky, ktorí demonštrovali za slobodu. Dal uniesť lietadlo plné európskych občanov, aby sa pomstil kritickému novinárovi. Teraz posiela zúfalých utečencov do pohraničných lesov pri Poľsku – niekoľkí v nich už dokonca zahynuli – s falošným prísľubom bezpečnej cesty do Európy. Len preto, aby cynicky stupňoval tlak na Európsku úniu.

Myslieť si, že robiť mu ústupky prinesie upokojenie situácie, by bolo naivné. Autoritári rozumejú len priamosti, naše ústupky ich, naopak, povzbudia k väčšej bezohľadnosti. Preto sa v europarlamente zasadzujem za také kroky, ktoré urobia Lukašenkovu pozíciu dlhodobo neudržateľnou.

Už teraz je omnoho slabšia, než by sa z jeho naoko suverénneho vystupovania mohlo zdať. Vyhrážanie sa zastavením dodávok plynu je totiž priďaleko aj pre Putina, ktorý ho inak vo všetkom kryje. Ďalšie sprísnenie a rozšírenie sankcií - napríklad na aerolinky, firmy či osoby, ktoré sa podieľajú na organizovaní letov do Bieloruska - roztrasie stoličku pod Lukašenkom ešte viac.

Skryť Vypnúť reklamu

Miriam Lexmann

europoslankyňa za Európsku ľudovú stranu/KDH

Jednotné odsúdenie krokov režimu Alexandra Lukašenka európskymi lídrami a solidárna podpora členských krajín ako Litva, Lotyšsko či Poľsko, ktoré sú v prvej línii konfliktu, je prvým, veľmi dôležitým krokom pre zvládnutie tejto krízy. V hybridnej vojne, ktorú voči Únii rozpútal Minsk podporovaný Moskvou, sa nesmieme nechať vydierať hrozbami zastavenia dodávok plynu.

Správnym rozhodnutím je aj zavedenie nových sankcií, ktoré začiatkom tohto týždňa dohodli ministri zahraničných vecí EÚ. Obmedzujú letecké spoločnosti v jednosmernom zvážaní ľudí na hranice iného štátu, cielia priamo na osoby zodpovedné za zvážanie utečencov na hranice EÚ, ako aj zodpovedných za hrubé porušovanie ľudských práv v Bielorusku.

Skryť Vypnúť reklamu

Nátlakom, hrozbám a vyvolávanej eskalácii konfliktu zo strany Minska a Moskvy sa úspešne ubránime len vtedy, ak budeme v spoločnom postupe aj naďalej jednotní nielen v rámci EÚ, ale aj v celom transatlantickom spoločenstve.

Ivan Štefanec

europoslanec za Európsku ľudovú stranu/KDH

Európska únia nesmie ustupovať nátlaku a vydieraniu, či už zo strany bieloruského alebo ruského režimu. Nemyslím si, že Lukašenko je schopný svoje vyhrážky aj splniť, práve naopak.

Únia je pre Bielorusko druhým najväčším obchodným partnerom a akékoľvek obmedzenia by masívne poškodili jeho ekonomiku. Som za to, aby sa sankcie, najmä personalizované na Lukašenka, jeho okolie, osoby a firmy spoluzodpovedné za súčasnú situáciu rozširovali a sprísňovali. Oceňujem dohody na úrovni ministrov zahraničných vecí, ktoré idú presne v tomto duchu.

Skryť Vypnúť reklamu

Martin Klus

štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR

To, čo sa deje na vonkajších hraniciach Únie s Bieloruskom, je vážny hybridný útok proti EÚ. Poľsko, ale aj Litva a Lotyšsko, už niekoľko týždňov čelia umelo vytváranému migračnému tlaku, ktorý organizuje režim Alexandra Lukašenka ako formu politického nátlaku a snahu o destabilizáciu EÚ.

Dochádza doslova k „obchodovaniu s ľuďmi v núdzi“ , keď Lukašenkov režim najprv nazváža migrantov na územie Bieloruska a následne týchto vytláča do nedôstojných podmienok v lesoch, v chlade a bez poskytovania akýchkoľvek základných ľudských potrieb, aby ich tak nútil nelegálne prekračovať hranice do Únie.

Zneužívanie fenoménu migrácie a neúcta k ľudskej dôstojnosti a životom v záujme vytvárania tlaku na EÚ je podľa mňa vrcholom cynizmu bieloruského režimu. Tento humanitárny aspekt celej krízy nás v súčasnosti trápi asi viac než rôzne vyhrážky, ktoré nám adresuje režim v Minsku.

Skryť Vypnúť reklamu

Našou prioritou v Únii by preto mala byť ochrana ľudských životov, zdravia a dôstojnosti. Cieľom je predovšetkým vystríhať zúfalých ľudí na úteku pred bezohľadnými a nebezpečnými praktikami bieloruského režimu a prevádzačov.

Vítam, že sa šéfovia diplomacií krajín EÚ dohodli na piatom balíku sankcií voči predstaviteľom Lukašenkovho režimu. Je to ďalší dôkaz našej dôveryhodnosti a našej schopnosti konať.

Medzitým sa tiež EÚ snaží zastaviť lety prichádzajúce do Bieloruska a niekoľko leteckých spoločností, napríklad z Turecka či Sýrie, už oznámilo obmedzenia liniek či prístupu pasažierov na cestu do Bieloruska.

Pokiaľ ide o Lukašenkove vyhrážky, ktoré adresuje Únii a teda aj Slovensku, je potrebné zdôrazniť, že prípadným zastavením tranzitu ruského zemného plynu by Bielorusko poškodilo predovšetkým seba, keďže mu plynú nemalé zisky z tranzitných poplatkov.

Skryť Vypnúť reklamu

Následne by minimálne spôsobilo nepríjemnosti, ak nie priame škody, svojmu Zväzovému partnerovi – Rusku, ktoré má dohody s odberateľmi v EÚ a Rusko sa stále stavia do pozície spoľahlivého partnera.

Bielorusko by sa teda zastavením tranzitu dostalo do situácie nespoľahlivého tranzitného partnera a prípadné zastavenie tranzitu plynu by nebolo len bieloruským alebo EÚ problémom, ale aj problémom Ruska, čo si vzhľadom na aktuálne postavenie Bieloruska voči Rusku možno predstaviť len ťažko.

Tiež je potrebné podotknúť, že EÚ sa poučila z plynovej krízy z roku 2009 a dnes jestvuje niekoľko možností tranzitných trás, ako nahradiť prípadné výpadky tranzitu plynu cez Bielorusko. Mimochodom, jeho objem je značne nižší, než tranzit plynu cez územie SR. Preto môžeme konštatovať, že áno, vnímame vyhrážky bieloruského režimu ako ohrozenie našej energetickej bezpečnosti, avšak EÚ je zároveň pripravená na prípadné výpadky dodávok plynu a tranzitné trasy sú dostatočne diverzifikované na ich prekonanie.

Skryť Vypnúť reklamu

V prípade, ak by sa takéto hrozby mali naplniť, EÚ bude situáciu riešiť nielen s Bieloruskom, ale primárne s dodávateľom a garantom dodávok, ktorým je Rusko. V každom prípade sa EÚ nenechá Lukašenkom vydierať.

Slovensko je pripravené kapacitami a hladkou činnosťou svojho tranzitného systému, ktorý je súčasťou ukrajinsko-slovenského tranzitného koridoru, naďalej prispievať k energetickej bezpečnosti EÚ.

Tomáš Valášek

poslanec NR SR, bývalý šéf Carnegie Europe

Lukašenkov cynizmus nepozná hraníc. Vedome posiela tisíce ľudí do životu nebezpečnej situácie, minimálne deväť už umrelo na podchladenie, hlad či utopenie.

Toto nie je žiadna spontánna vlna, ale organizovaný presun riadený vládou v Minsku a realizovaný s pomocou bieloruských štátnych spoločností a armády. A po nich aj treba ísť, ako to Únia urobila začiatkom týždňa, keď sa v princípe dohodla uvaliť sankcie nielen na zodpovedných jednotlivcov, ale aj spoločnosti - vrátane leteckých spoločností, nielen bieloruských.

Skryť Vypnúť reklamu

V hre sú napríklad sankcie na turecké aerolinky, čo je kontroverzný krok, ale odôvodnený tým, že dobre vedia, že zvážajú ľudí do veľkého nebezpečia a niektorých na smrť.

A treba aktívne pracovať s krajinami, odkiaľ Lukašenko zváža migrantov. Politický tlak kombinovaný s hrozbou odrezania rozvojovej pomoci už prinútil vládu v Iraku zastaviť lety migrantov do Bieloruska. Niečo podobného už urobil aj Dubaj a treba popracovať s vládami v Libanone a inde.

Nič z týchto odporúčaní neuberá na dôležitosti pomoci ľuďom, ktorí už sú na hraniciach s Poľskom; ich útrapy sa len zhoršia s príchodom zimy. Ale to hlavné musí byť zastaviť Lukašenkovu krutú hru s ľudskými osudmi, aby ďalšie tisíce zraniteľných ľudí nenaleteli na jeho lži a nevydali sa na cestu, ktorá ich môže stáť život.

Skryť Vypnúť reklamu

Alena Kudzko

analytička Globsec Policy Institute

Európska únia bude musieť vyriešiť dva problémy: humanitárnu situáciu na hranici (hovoríme tu o ľudských životoch) a Lukašenka. Tieto problémy sú prepojené, ale existujú postupy, ktorými sa môžu riešiť osobitne.

Únia musí zintenzívniť prebiehajúcu snahu znížiť počet prichádzajúcich ľudí do Bieloruska. Sankcie leteckým spoločnostiam, organizáciám a jednotlivcom, ktorí sa zúčastňujú na doprave utečencov a obchode s ľuďmi, sú nevyhnutným krokom.

Dôležité je spolupracovať s krajinami ako Irak, Spojené arabské emiráty, Turecko, Libanon, aby sa výrazne znížil počet letov do Minska. Únia tiež môže pomôcť pri organizácií evakuačných letov z Minska, Irak už podobné kroky ohlásil.

Pri riešení humanitárnej situácie nemôže Únia predstierať, že nemá humanitárne záväzky. Na hraniciach bude musieť vybudovať zariadenia na posudzovanie, či majú utečenci právo na azyl, na poskytnutie možnosti požiadať o azyl, bude musieť spolupracovať misiami OSN a Červeného kríža v Bielorusku. Mali by tam prehodnocovať žiadosti a tých, ktorí na azyl právo nemajú, vracať čím skôr domov.

Skryť Vypnúť reklamu

Napriek tomu sa problém s Lukašenkom len tak nestratí. Prípadné ústupky Lukašenkovi zmiernením sankcií alebo platením režimu zničí akýkoľvek, aj minimálny progres, ktorý Únia v poslednom roku dosiahla.

Lukašenko rozumie len jazyku moci a ústupky ho utvrdia v tom, že jeho taktika funguje. Únia by mala naďalej sledovať do oči bijúce porušovania ľudských práv a demokratických procesov v Bielorusku, mala by posilňovať sankcie a plátať existujúce diery v súčasnom sankčnom režime.

Nezdá sa, že by Rusko malo v súčasnosti záujem na tom, aby Lukašenko blokoval tranzit plynu, takže Moskva bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri akomkoľvek možnom riešení alebo zhoršení situácie v Bielorusku a v jeho okolí.

Karel Hirman

člen Správnej rady Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku

Skryť Vypnúť reklamu

Bieloruským režimom Alexandra Lukašenka umelo vyprovokovaná utečenecká kríza na hraniciach EÚ - najmä s Poľskom a Litvou - je unikátna tým, že ju zámerne organizuje vláda krajiny susediacej s Úniou. Síce sa podobá na postup Turecka, ktoré tiež podnecuje migrantov na prechod hraníc s Gréckom a Bulharskom, ale je tu predsa zásadný rozdiel.

Migranti do Turecka pred rokmi masívne prenikli cez zelenú hranicu zo susedných krajín, po vypuknutí občianskej vojny v Sýrii a krvavom vyčíňaní Islamského štátu na území Iraku, ale v tomto prípade migranti z daných krajín zámerne dostávajú bieloruské krátkodobé turistické víza a do Minska ich zvážajú lietadlá hlavne bieloruskej štátnej leteckej spoločnosti Belavia.

EÚ pripravuje ďalší balík sankcií voči konkrétnym predstaviteľom a inštitúciám bieloruského režimu, ako aj leteckým spoločnostiam, ktoré sa podieľajú na prevážaní migrantov. Súčasne Berlín správne kontaktuje prezidenta Vladimira Putina, aby vo veci zasiahol, pretože si je spolu s celou EÚ vedomý toho, koho reálne Minsk počúva a kto má priamy vplyv na rozhodovanie tamojšieho režimu.

Skryť Vypnúť reklamu

Je tiež správne, že sa nekontaktuje priamo so samozvaným prezidentom Lukašenkom, ale na komunikáciu s Minskom využíva štandardné diplomatické kanály. Únia hlavne musí ostať jednotná v podpore postihnutých hraničných štátov EÚ a nesmie pod "humanitárnymi" heslami tlačiť na Varšavu či Vilnius, aby ustúpili nátlaku Minska. Veď ak migrantom hrozí nebezpečenstvo a Minsk ich nemôže z akýchkoľvek dôvodov prichýliť, môže to urobiť Rusko, keďže spolu s Bieloruskom tvoria úniu.

Vyhrážanie sa Lukašenka, že namiesto zemného plynu, ktorý prúdi z Ruska cez Bielorusko do Poľska a Nemecka, nám bude posielať, hoci za tichej podpory Moskvy, migrantov, je len povestnou čerešničkou na celej zámerne ním vyprovokovanej kríze. Zámerné prerušenie dodávok by nebolo precedensom, pretože Lukašenko pred pár rokmi z politických dôvodov už prerušil tranzit ruskej ropy ropovodom Družba, ktorý smeruje aj na Slovensko.

Skryť Vypnúť reklamu

Navyše práve v tomto roku prúdi cez Bielorusko do EÚ minimum plynu z Ruska, takže ak by Lukašenko aj plynovod uzavrel, vlastne by sa nič zásadné nestalo a len by to potvrdilo, že Minsk koná v súlade so záujmami Moskvy.

Jan Ausejuškin

investigatíny pracovník siete iSANS

Hlavná vec, ktorú môže EÚ urobiť, je neustúpiť pri vydieraní. Áno, je to ťažké, pretože Lukašenko manipuluje so zdravím a životmi ľudí, ktorí uviazli na hraniciach. Ak mu však v tejto veci európski predstavitelia podľahnú, kríza sa skôr či neskôr zopakuje.

Lukašenko sa obáva zastavenia tranzitu tovaru cez bieloruské územie, a to železničnou aj cestnou dopravou. Znamenalo by to koniec pašeráckeho priemyslu, ktorý je organizovaný Lukašenkovými oligarchami. Vlastnia celé logistické odvetvie v Bielorusku a akýkoľvek tlak tu bude veľmi bolestivý.

Ďalej treba tlačiť na Putina, ktorého vplyv na Lukašenka je nepopierateľný. Najmä, ak vezmeme do úvahy priamu účasť na kríze v podobe vyslania ruských vojenských jednotiek a bombardérov na bielorusko-európsku hranicu.

Martin Ehl

analytik denníka Hospodářské noviny

Únia by mala podporiť svoje členské štáty, ktorých sa kríza priamo týka, teda hlavne Poľsko a Litvu. Podpora by mala byť jednak politická, pretože keď Lukašenko uvidí, že skutočne stojí proti celej EÚ, bude sa správať inak, než keď sa bude hrať iba s vládou vo Varšave, ktorá o podporu spojencov príliš nestojí.

Potom by to mala byť podpora praktická, teda vo forme sankcií, fondov na kontrolu vonkajšej hranice EÚ alebo ľudí, čiže napríklad Frontexu alebo špecialistov, ktorí by mohli byť potrební. Poľsko a Litva praktickú podporu nemusia využiť, ale jej ponuka by opäť navonok aj dovnútra signalizovala, že Únii záleží na tom, aká je situácia na jej vonkajších hraniciach.

To by sa, samozrejme, odohrávalo v ideálnom svete, v praxi poľská vláda o podporu z EÚ príliš nestojí alebo si o ňu nevie povedať a EÚ pre početné spory, ktoré s Varšavou vedie, takúto podporu úplne otvorene neponúka.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti?
  2. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní
  3. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  4. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny
  5. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom
  6. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami?
  7. Mecom ide na zelenú
  8. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  9. Marrákeš je červená perla Maroka
  10. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať
  1. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  2. Vedeli ste, že šport a podnikanie majú veľa spoločného?
  3. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní
  4. Developer Mint Investments získal prvenstvo v CIJ Awards 2021
  5. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  6. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  7. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  8. Viac ihrísk aj bylinkových záhrad vo vašom okolí.
  9. Plánujete kúpu nehnuteľnosti ? Správajte sa ako investor
  10. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  1. 5 neznámych vecí, ktoré umožňujú platobné karty 5 726
  2. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom 4 655
  3. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny 4 295
  4. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami? 4 066
  5. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti? 3 425
  6. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 3 415
  7. Predplatné SME.sk len za 29 eur 3 003
  8. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní 2 699
  9. Marrákeš je červená perla Maroka 2 264
  10. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 € 2 173
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Petra Blaščák

Niektorí sa rozhodnú začať abstinovať počas takzvaného suchého januára.


24. jan
Nataša Holinová

Kauzu obžalovaného policajta robí zaujímavou mohutný angažmán Smeru.


3 h

Kniha Židokracia mala aj dotlač.


3 h
Srbský útočník Ivan Šaponjič (vľavo) a Diego Costa ešte v drese Atlética Madrid.

Slovan sa chystá reštartovať kariéru juniorského majstra sveta.


24. jan

Neprehliadnite tiež

Olavo de Carvalho.

Bol známy tým, že opakovane bagatelizoval závažnosť covidu.


TASR 53m
Boj o väznicu

Vo väznici je päťtisíc džihádistov.


57m
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz.

Francúzsky prezident bude telefonovať s Putinom.


TASR 1 h
Žena drží transparent s fotografiou Benjamina Brierea.

Muž drží od decembra na protest hladovku.


SITA 3 h
Skryť Zatvoriť reklamu