MINSK. Lietadlo, na ktorého palube je 431 migrantov z Iraku, odštartovalo vo štvrtok popoludní z Minska do Bagdadu, s medzipristátím v irackom meste Arbíl.
Rozhlasová stanica Echo Moskvy v tejto súvislosti citovala vyjadrenie irackého konzula v Rusku Mádžida Kíláního, ktorý vysvetlil, že do Bagdadu "sa vracajú Iračania, ktorí sa chceli, no nemohli dostať z Bieloruska do Poľska alebo Litvy".
Iracká diplomatická misia okrem toho – podľa Echa – "dala jasne najavo", že žiadne ďalšie lety do Minska sa zatiaľ neplánujú.
V Bielorusku zostáva zhruba 7 000 migrantov
Zámer repatriovať viac ako 300 občanov Iraku, ktorí uviazli na hraniciach Bieloruska, oznámili iracké úrady v stredu. Podľa agentúry BelTA na odlet do Bagdadu čakalo vo štvrtok na letisku v Minsku veľa mladých ľudí a rodín s deťmi.
Hovorca irackého ministerstva zahraničných vecí Ahmad Saháf podľa agentúry Interfax dodal, že lietadlo bude mať medzipristátie v hlavnom meste irackého Kurdistanu, Arbíle, a následne poletí do Bagdadu.
Medzi migrantmi na hraniciach Poľska a Bieloruska sa objavil koronavírus Čítajte Podľa bieloruských úradov sa v súčasnosti na území krajiny nachádza takmer 7 000 migrantov a približne 2 000 z nich je na hranici s Poľskom. Ich cieľom je dostať sa na územie EÚ.
Minsk navrhol Európskej únii, aby bol pre týchto migrantov vytvorený humanitárny koridor do Nemecka, informovalo vo štvrtok Echo Moskvy.
Vznikajú nové sankcie voči Lukašenkovi
Európska únia v súčasnosti dokončuje piaty balík sankcií voči režimu prezidenta Alexandra Lukašenka, oznámil hovorca Európskej komisie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Peter Stano.
Sankcie majú byť odpoveďou na transport migrantov na hranice EÚ, ktorý údajne organizuje Lukašenkov režim. Ministri zahraničných vecí krajín EÚ sa na rozšírení kritérií na uvalenie sankcií zhodli na pondelkovom zasadnutí.
"Reštriktívne opatrenia zahŕňajú zákaz vstupu na územie EÚ, zmrazenie účtov a zákaz poskytovania finančných prostriedkov sankcionovaným osobám a subjektom," uviedol Peter Stano.
Bielorusko bude mať problém s dlhmi
Analytik Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie Vasily Astrov si myslí, že doterajšie sektorové sankcie EÚ sú pre Bielorusko veľmi bolestivé, avšak zatiaľ sa úplne neprejavili, keďže opatrenia nemajú spätnú účinnosť.
Okrem toho ešte nevypršala platnosť niektorých zmlúv. Ide hlavne o exportné sankcie na ropné produkty a potaš – hnojivo, ktorého je Bielorusko celosvetovo druhým najväčším producentom. Do Bieloruska je tiež zakázaný dovoz tabaku a zbraní.
"Finančné sankcie, ktoré robia pre Bielorusko prakticky nemožné refinancovať svoje dlhy na Západe, by mohli byť rovnako bolestivé, ak by mu nepomohlo Rusko," povedal Astrov.
Migrácia je pre Lukašenka zbraňou proti EÚ
EÚ sa podľa Stana nechystá žiadať Rusko o spoluprácu. Od Putina však očakáva, že využije svoj vplyv na Lukašenka a prinúti ho zastaviť jeho "nehumánne a nelegálne" aktivity.
Sankcie voči bieloruskému režimu sa očakávajú už čoskoro. "Presné načasovanie závisí od toho, kedy sa členské štáty EÚ dohodnú na konečnej podobe zoznamu sankcionovaných," upresnil pre TASR Stano.
Analytik Astrov však varuje, že sankcie nemusia mať zásadný politický účinok. "Prezidentovi Lukašenkovi kryje chrbát Rusko. Rusi z Lukašenka nie sú nadšení, no v súčasnosti nevidia alternatívu," povedal.
Astrov predpokladá, že Lukašenko bude vo svojom konaní pokračovať.
"Rád by použil migračnú krízu ako kartu v rokovaniach s EÚ – podobne ako pred piatimi rokmi turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Lukašenkova vyjednávacia pozícia je však oveľa slabšia, keďže počet migrantov na poľských hraniciach nie je porovnateľný s tými, čo sa nachádzali v Turecku," opísal analytik.
Poukázal i na to, že dohoda s Bieloruskom by nebola možná i preto, že bilaterálne vzťahy medzi EÚ a Bieloruskom sú "veľmi toxické".
Európska únia dosiaľ zaviedla sankcie voči 166 osobám a 15 ekonomickým subjektom v Bielorusku. "V prípade Bieloruska už boli využité všetky politické a diplomatické prostriedky," odôvodnil Stano ekonomické sankcie voči Minsku.
