JEREVAN. Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na prímerí, ktoré opäť sprostredkovalo Rusko.
Arménske ministerstvo obrany spresnilo, že dohoda o zastavení paľby na východnej hranici Arménska s Azerbajdžanom začala platiť od 18.30 h miestneho času (15.30 h SEČ). Dodalo tiež, že situácia v danej oblasti "sa relatívne stabilizovala".
Ozbrojené potýčky si vyžiadali život najmenej jedného arménskeho vojaka. Arménska strana priznala aj niekoľko zranených a 12 jej vojakov padlo do zajatia, uviedla agentúra RIA Novosti.
Arménsko a Azerbajdžan hlásili v utorok vojenské strety na spoločnej hranici a navzájom sa obviňovali zo začatia konfliktu v čase napätia po vlaňajších šesťtýždňových bojoch pre sporný región Náhorný Karabach.
Spor o Náhorný Karabach
Azerbajdžan obvinil Arménsko z veľkej vojenskej provokácie Čítajte Arménsko a Azerbajdžan sa po desaťročia sporia pre separatistický Náhorný Karabach, ktorý leží v Azerbajdžane, ale po vojne, ktorá sa skončila v roku 1994, bol pod kontrolou síl etnických Arménov podporovaných Jerevanom.
Vlani pre región vypukli boje, ktoré si za šesť týždňov vyžiadali viac ako 6 600 mŕtvych. Ukončila ich dohoda o prímerí sprostredkovaná Ruskom, v rámci ktorej Azerbajdžan získal kontrolu nad veľkými časťami regiónu a okolitými územiami.
Napätie medzi krajinami sa v máji začalo zase stupňovať po tom, čo Arménsko protestovalo proti tomu, čo označilo za vpád azerbajdžanských jednotiek na svoje územie.
Azerbajdžan trvá na tom, že jeho vojaci boli rozmiestnení na území, ktoré považuje za svoje územie, v oblastiach, kde ešte nebola stanovená hranica. Odvtedy obe strany hlásia zrážky.
Žiadajú o pomoc Rusko
Arménsky premiér Nikol Pašinjan v pondelok obvinil azerbajdžanské sily z vpádu na územie jeho krajiny. V utorok potom nasledovali správy o bojoch, ktoré zahŕňali aj delostrelectvo, z oboch krajín.
Arménska bezpečnostná rada neskôr vyzvala Rusko na pomoc s ochranou teritoriálnej integrity krajiny. Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok telefonoval s rezortnými kolegami z oboch krajín a vyzval ich, aby „prestali s aktivitami, ktoré by vyvolali eskaláciu situácie,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany.
Pašinjan neskôr telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, s ktorým podľa Kremľa diskutoval o situácii na hranici. Predseda Európskej rady Charles Michel zase telefonoval s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom.
