BAKU.Azerbajdžan obvinil v utorok Arménsko z rozsiahlej vojenskej provokácie. Napätie medzi oboma zarytými nepriateľmi rok po ich vojne o územie znova stúplo, uviedla tlačová agentúra AFP.
Šesťtýždňový ozbrojený konflikt o kontrolu nad územím Náhorného Karabachu si vyžiadal vyše 6500 ľudských životov a skončil sa vlani v novembri prímerím, ktoré sprostredkovalo Rusko.
Azerbajdžan a Irán budú riešiť vzájomné spory dialógom Čítajte Podľa dohody o prímerí sa Arménsko vzdalo v prospech Azerbajdžanu celých pásiem území, ktoré ovládalo niekoľko desaťročí.
Azerbajdžanské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že "ozbrojené sily Arménska sa o 11.00 h miestneho času (12.00 h SEČ) dopustili rozsiahlej provokácie na štátne hranici".
"Arménski vojaci zaútočili na azerbajdžanské pozície v okresoch Kelbadžar a Lačin," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení a dodalo, že pri zrážkach utrpeli zranenia dvaja azerbajdžanskí vojaci.
Azerbajdžanskí vojaci "zastavili postup nepriateľa, obkľúčili ho a zadržali arménskych vojakov", dodal ministerstvo.
Arménske ministerstvo obrany zasa uviedlo, že azerbajdžanské sily "sa pokúsili preniknúť cez štátnu hranicu Arménska východným smerom", ale arménski vojaci ich zahnali.
Azerbajdžan aj Arménsko hlásili po vlaňajšej vojne občasné prestrelky popri spoločnej hranici, čo vyvolalo obavy z ďalšieho vzplanutia ich vzájomného územného sporu.
Obe krajiny sa v nedeľu navzájom obvinili zo spustenia paľby na spoločnej hranici blízko Karabachu.
V sobotu úrady v Náhornom Karabachu vyhlásili, že jediná cesta spájajúca Arménsko s touto separatistickou enklávou, tzv. Lačinský koridor, bola pre incident medzi oboma stranami nakrátko uzatvorená.
Separatisti arménskeho pôvodu v Náhornom Karabachu sa od Azerbajdžanu odtrhli, keď sa v roku 1991 rozpadol Sovietsky zväz, a následný vojnový konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom o toto územie si vyžiadal približne 30-tisíc ľudských životov.
