JOHANNESBURG. Posledný prezident Juhoafrickej republiky (JAR) z éry apartheidu Frederik Willem de Klerk, ktorý zomrel minulý týždeň, bude spopolnený v rámci súkromného obradu 21. novembra.
V nedeľu o tom podľa agentúry AFP informovala Nadácia F.W. de Klerka.
Ospravedlnil sa za apartheid
De Klerk, ktorý pomáhal nasmerovať Juhoafrickú republiku k demokracii, ale nikdy sa neprihlásil k zodpovednosti za hrôzy apartheidu, zomrel vo štvrtok vo veku 85 rokov po dlhom boji s rakovinou.
Svoj výrok, že systém apartheidu nebol zločinom proti ľudskosti, De Klerk stiahol len vlani, keď ho na to vyzval - okrem iných - aj iný laureát Nobelovej ceny za mier, juhoafrický arcibiskup Desmond Tutu.
Len niekoľko hodín po de Klerkovej smrti bolo zverejnené jeho videoposolstvo, v ktorom vyhlásil: "Bez výhrad sa ospravedlňujem za bolesť a utrpenie, nedôstojnosť a škody," ktoré apartheid spôsobil ľuďom tmavej pleti v JAR.
Opozícia nechce štátny pohreb
Agentúra AFP konštatovala, že toto ospravedlnenie na smrteľnej posteli však väčšinu Juhoafričanov neuspokojilo, pretože podľa ich názoru dostatočne neodsudzuje apartheid ani nerieši žiadnu formu reparácií.
Hoci bývalí a úradujúci prezidenti v JAR majú nárok na štátny pohreb, ľavicoví opoziční Bojovníci za ekonomickú slobodu (EFF) varovali pred protestmi, ak by úrady tento akt povolili aj v prípade De Klerka.
"Uctiť si De Klerka štátnym pohrebom by znamenalo napľuť do tváre hrdinom boja za slobodu, ktorí trpeli a nechali svoje deti zomierať v boji za slobodu černochov," uviedla EFF vo vyhlásení.
De Klerk sa stal prezidentom 15. septembra 1989. Krátko po svojom nástupe do funkcie dal z väzenia prepustiť Nelsona Mandelu, uväzneného v roku 1964 na doživotie, a umožnil obnovenie politickej činnosti Afrického národného kongresu (ANC).
Svojimi rozhodnutiami tak vydláždil cestu k prvým všerasovým voľbám, ktoré sa v JAR konali v roku 1994, ako aj ku koncu apartheidu.
Mandela a De Klerk sa v roku 1993 spoločne stali nositeľmi Nobelovej ceny za mier.
