GLASGOW. Predstavitelia takmer dvesto krajín sveta sa v sobotu na konferencii COP26 v škótskom Glasgowe dohodli na spoločnom znení dohody o ďalšom postupe v boji s klimatickými zmenami.
Krajiny súhlasili s postupným odklonom od používania uhlia výrobe elektrickej energie.
Formulácie záväzkov boli pod tlakom Číny a Indie na poslednú chvíľu oslabené a namiesto pôvodne navrhovaného úplného zavrhnutia uhlia hovorí o "odklone". Mnoho delegátov vyjadrilo svoje sklamanie z ústupku týmto krajinám, ale kvôli "vyššiemu dobru" za text nakoniec hlasovali.
Čo prináša nová dohoda
Glasgowský klimatický pakt obsahuje výzvu na zlepšenie plnenia záväzkov smerom k zníženiu emisií skleníkových plynov, pričom záverečná deklarácia COP26 nabáda každú krajinu, aby do konca roku 2022 "revidovala a posilnila" svoj cieľ pre rok 2030.
Agentúra AFP v tejto súvislosti poznamenala, že glasgowský dokument vyzýva všetky krajiny, aby urýchlili znižovanie emisií do roku 2022, teda o tri roky skôr, ako bolo dohodnuté v Paríži.
Text však evokuje aj potrebu "brať do úvahy" pomery v každom zo štátov, čím sa podľa spravodajského portálu France Info otvárajú dvere tomu, aby niektoré so zmenami otáľali.
Glasgowský klimatický pakt "opätovne potvrdzuje" ciele Parížskej dohody: "udržať nárast globálnej teploty výrazne pod dva stupne Celzia" a "pokračovať v úsilí obmedziť nárast teploty na 1,5 stupňa Celzia".
V texte sa uznáva, že posledný zmienený cieľ si vyžaduje "rýchle, hlboké a trvalé zníženie globálnych emisií skleníkových plynov, najmä znížením emisií oxidu uhličitého o 45 percent v roku 2030 v porovnaní s rokom 2010 a dosiahnutím neutrality uhlíka v polovici storočia".
Podľa médií v Glasgowe neboli splnené požiadavky krajín, ktoré sú klimatickými zmenami ohrozené existenčne a ich cieľom bolo získať finančnú kompenzáciu za škody, ktoré už utrpeli dôsledkami zmeny klímy - búrkami, dlhotrvajúcimi suchami a horúčavami - a za ktoré nesú len malú zodpovednosť.
Namiesto kompenzácií pre ne sa v záverečnom vyhlásení z Glasgowa navrhuje začať viesť dialóg o tejto otázke.
Menej metánu a stopka pre klčovanie lesov
Na okraj rokovaní o záverečnej deklarácii jednotlivé krajiny podpísali v Glasgowe niekoľko dohôd o znížení globálnych emisií skleníkových plynov.
Približne sto krajín sa tak napr. zaviazalo znížiť do roku 2030 emisie metánu o 30 percent. Táto dohoda však pokrýva iba 45 percent celosvetových emisií metánu. Irán a Rusko, ktoré produkujú veľmi veľa metánu, sa k tomuto záväzku nepripojili.
Dosiahla sa aj dohoda, že do roku 2022 bude krajinami ukončené financovanie zahraničných projektov v oblasti fosílnych palív.
Britská vláda tiež uviedla, že krajiny, ktorých územie predstavuje 85 percent svetových tropických pralesov, podpísali "bezprecedentný" prísľub ukončiť odlesňovanie do roku 2030.
Únia mala výhrady k ústupkom
Generálny tajomník OSN António Guterres uviedol, že dosiahnuté dohody považuje za nedostatočné.
"Výsledok COP26 je kompromisom, ktorý odráža záujmy, rozpory a úroveň politickej vôle (riešiť klimatický problém) v dnešnom svete," napísal na sociálnej sieti Twitteri. Podľa neho ide o dôležitý krok, no treba aj urýchlene konať. "Boj o klímu je našou životnou úlohou a musíme uspieť," dodal Guterres.
Vážne výhrady k spôsobu prijatia zmien a ústupku v prospech India a Číny mal aj vyjednávač za Európsku úniu Frans Timmermans. Dohodu napriek tomu označil za "historickú".
V podobnom duchu sa vyjadrili tiež zástupcovia Švajčiarka alebo Lichtenštajnska, ktoré navyše kritizovalo menší priestor malých štátov pre vyjednávania. Z rovnakého dôvodu sa ozvali aj predstavitelia niekoľkých malých ostrovných štátov.
Britský predseda COP26 Alok Sharma po hlasovaní nedokázal skryť dojatie a nechýbalo veľa, aby sa rozplakal. Ocenil prístup krajín, ktoré boli ochotné ustúpiť od svojich požiadavok, aby všetkých 197 krajín mohlo podpísať jednu spoločnú dohodu. Za nutnosť ústupkov sa všetkým ospravedlnil.
India namieta prísnejšie záväzky
Indický minister životného prostredia Bhupender Jádav vyhlásil počas summitu, že rozvojové krajiny sú "oprávnené" používať fosílne palivá.
Štáty s malou historickou zodpovednosťou za klimatickú zmenu majú podľa Jádava "právo na spravodlivý podiel z celosvetového uhlíkového rozpočtu a sú oprávnené k zodpovednému používaniu fosílnych palív".
Indický minister dodal, že klimatickú zmenu "spôsobili neudržateľné životné štýly a neúsporné spotrebiteľské vzorce".
Jadav tiež naznačil, že India nepodporuje iniciatívu COP26 za posilnenie akčných plánov jednotlivých krajín čo sa týka znižovania emisií do roku 2030, ku ktorým sa krajiny zaviazali v parížskej klimatickej dohode.
Počas uplynulých dvoch týždňov, keď sa konala konferencia COP26, bol Glasgow aj dejiskom masových protestov proti tomu, čo aktivisti označili za "nebezpečný nedostatok odvahy".
Summit sa mal pôvodne skončiť už v piatok, ale pokračoval aj v sobotu, keďže sa do stanoveného termínu nepodarilo nájsť konsenzus v pálčivých otázkach ako budúcnosť fosílnych palív či financií na riešenie dôsledkov klimatickej zmeny v chudobných krajinách.
Vybrané body dohodnuté na konferencii:
- Dohoda potvrdzuje dlhodobý cieľ vyplývajúci z dohody z Paríža - vstúpila do platnosti v roku 2016 - , ktorým je globálne oteplenie pod hranicou dvoch stupňov Celzia nad úrovňou z predindustriálnej éry, ideálne pod 1,5 stupňa.
- Dohoda označuje aktuálnu dekádu za kľúčovú pre osud tohto cieľa. K udržaniu globálneho otepľovania pod 1,5 stupňa Celzia je potrebné znížiť do roku 2030 globálnu produkciu skleníkových plynov o 45 percent oproti stavu z roku 2010 a na nulu v emisiách okolo polovice storočia. Takýto stav, označovaný tiež ako klimatická či uhlíková neutralita, by znamenal, že ľudstvo produkuje len toľko skleníkových plynov, koľko zároveň absorbujú prírodné či umelo vytvorené mechanizmami.
- Krajiny súhlasili s postupným odklonom od používania uhlia k výrobe elektrickej energie. Formulácia záväzku bola pod tlakom Číny a Indie na poslednú chvíľu oslabená a namiesto pôvodne navrhovaného postupného zavrhnutia uhlia hovoria len o postupnom obmedzení jeho používania.
- Krajiny sa zaviazali znížiť do roku 2030 úniky metánu do atmosféry o 30 percent oproti roku 2020, tieto krajiny dohromady predstavujú viac ako 70 percent svetového hrubého domáceho produktu a polovicu všetkých emisií tohto typu. Takmer polovica všetkého doteraz pozorovaného oteplenia planéty vedci prisudzujú práve metánu. Ten má viac ako osemdesiatkrát väčšiu schopnosť zachytávať teplo v atmosfére než oxid uhličitý.
- Dohoda „s ľútosťou“ konštatuje, že bohaté krajiny nesplnili sľub začať do roku 2020 prispievať chudobným regiónom 100 miliárd dolárov ročne na opatrenia súvisiace so zmenami klímy. Dohoda nalieha na to, aby sa záväzku zhostili bohaté krajiny do roku 2025.
- So znepokojením berie dohoda na vedomie rastúce náklady rozvojových krajín, predovšetkým kvôli dopadom zmeny klímy a zvýšenej zadlženosti v dôsledku koronavírusovej pandémie.
- Skupina krajín vrátane Británie, Poľska, Turecka alebo Indie spoločne s firmami ako Ford a General Motors ohlásili, že chcú mať do roku 2040 na trhu s novými autami výhradne bezemisné vozidlá.
