ADDIS ABEBA. Predstavitelia viacerých afrických a západných štátov vyzvali vo štvrtok na nastolenie okamžitého prímeria v Etiópii.
Stalo sa tak po tom, čo sa v uplynulých dňoch tigrajské oddiely priblížili k hlavnému mestu Addis Abeba.
Americké veľvyslanectvo medzitým schválilo dobrovoľný odchod personálu, ktorý nie je nevyhnutný na jeho prevádzku, informuje agentúra Reuters.
Do Addis Abeby pricestoval osobitný vyslanec USA pre Africký roh Jeffrey Feltman, aby sprostredkoval zastavenie bojov. Predtým sa stretol s predsedom Komisie Africkej únie Músá Fakím Muhammadom.
OSN ponúklo pomoc pri rokovaniach
Na prímerie v Etiópii vo štvrtok vyzvala Európska únia aj Medzivládny úrad pre rozvoj so sídlom v Džibuti. Ugandský prezident Yoweri Museveni zvolal na 16. novembra rokovanie Medzivládneho úradu pre rozvoj o situácii v Etiópii. Na zloženie zbraní vyzval aj kenský prezident Uhuru Kenyatta.
Generálny tajomník OSN António Guterres v stredu rokoval s etiópskym premiérom Abiym Ahmedom a ponúkol mu pomoc pri sprostredkovaní dialógu.
Etiópska vláda vyhlásila v utorok v krajine výnimočný stav po tom, čo tigrajské jednotky pohrozili postupom na hlavné mesto. Tigrajci sa v stredu nachádzali približne 300 kilometrov od Addis Abeby.
V rok trvajúcom konflikte už zahynuli tisíce ľudí. Dva milióny ľudí museli opustiť svoje domovy a 400 000 ľudí v štáte Tigraj je ohrozených hladomorom.
Výzva na ukončenie blokády Tigraja
OSN, EÚ a USA vyzvali na ukončenie faktickej blokády štátu Tigraj zo strany centrálnej vlády, aby sa tak predišlo rozsiahlemu hladomoru. Od augusta nie je možné dopraviť do oblasti palivo a od polovice októbra sa tam nemôžu dostať ani humanitárne konvoje.
Konflikt vypukol vlani v novembri, keď oddiely spriaznené s Tigrajským ľudovo-oslobodzovacím frontom obsadili vojenské základne v Tigraji. Centrálna vláda odpovedala posilnením vojenskej prítomnosti v oblasti.
Tigrajský ľudovo-oslobodzovací front je etnicky zameranou ľavicovou stranou. Na etiópskej politickej scéne dominoval takmer tri desaťročia, kým sa nestal v roku 2018 po prvý raz premiérom Ahmed.
V nasledujúcom roku dostal Nobelovu cenu mieru za úlohu, ktorú zohral v ukončení dlhoročného povojnového územného sporu s Eritreou.
