GLASGOW, BRATISLAVA. Na južnom výbežku indického subkontinentu robotníci pracujú na výstavbe móla, ktoré bude do azúrových vôd Indického oceána zasahovať do vzdialenosti poldruha kilometra. Až tam je oceán taký hlboký, aby tam mohli kotviť dostatočne veľké lode a vykladať obrovské náklady uhlia.
Mólom pôjde dopravný pás, ktorý ročne presunie milióny ton uhlia do tepelnej elektrárne ležiacej niekoľko kilometrov od pobrežia. Uhlie sa tam bude spaľovať najmenej tridsať rokov a vyrobí sa elektrina pre 70 miliónov obyvateľov indického štátu Tamil Nadu, píše web CNBC.
Elektráreň Udangudi je len jednou z takmer dvesto uhoľných elektrární, ktoré sa v súčasnosti stavajú v Ázii. V Číne ich je 95, v Indii 28, v Indonézii 23, uvádza americká mimovládna organizácia Global Energy Monitor (GEM).
Kontinent, na ktorom žije 60 percent obyvateľov sveta a kde sa vyrobí asi polovica tovarov sveta, sa tak zatiaľ na cestu odklonu od energie z uhlia nevydáva. Aspoň nateraz nie.

Koniec využívania uhlia
Kým v štáte Tamil Nadu chápu uhoľné elektrárne ako niečo, bez čoho nemôže pokračovať ekonomický rast, v takmer deväťtisíc kilometrov vzdialenom Glasgowe sa stretávajú svetoví lídri a hlásia sa k odlišnej budúcnosti.
V škótskom meste vzniká dohoda štátov, ktoré chcú využívanie uhlia na tvorbu elektriny postupne úplne opustiť.
Viac ako štyridsať krajín sa na summite COP26 zaviazalo, že v snahe udržať oteplenie planéty pod hranicou 1,5 stupňa oproti predindustriálnemu obdobiu (už v súčasnosti sme na hranici 1,2 stupňa) odstaví uhoľné elektrárne.
K dohode, ktorú zastrešujú britskí hostitelia summitu, sa pridali napríklad Kanada, Poľsko, Južná Kórea, Indonézia, ale aj Slovensko.