Sydney 29. júna (TASR) - Austrália, ktorá je pevným spojencom USA vo vojne proti terorizmu, dnes ocenila rozhodnutie amerického prezidenta Georgea W. Busha ponechať amerických vojakov v Iraku, kým nesplnia svoju úlohu. Naopak, odporcovia misie vyjadrujú obavy, že konflikt v Iraku môže trvať ešte neurčito dlhý čas.
"Bol to veľmi dobrý prejav, ktorý poukázal na potrebu boja za slobodu a demokraciu, a vyjadril rozhodnutie Spojených štátov a našich ďalších koaličných partnerov vybojovať tento zápas," povedal zastupujúci austrálsky premiér John Anderson o prejave, ktorý v utorok večer predniesol Bush vo Fort Braggu v štáte Severná Karolína.
"Prezident Bush priznal veľké straty, ktoré zaznamenáva jeho krajina, zdôraznil však, že tieto obete majú zmysel, a my s ním súhlasíme," povedal Anderson.
K Bushovmu prejavu sa pozitívne vyjadril aj japonský premiér Džuničiro Koizumi, ktorého krajina má 500 svojich vojakov na nebojovej misii v irackom meste Samáwa.
"Prezident Bush hovorí, že USA budú niesť zodpovednosť, kým iracké bezpečnostné sily nebudú schopné stáť na vlastných nohách. V medzinárodnom spoločenstve niet krajiny, ktorá teraz hovorí, že USA by sa mali stiahnuť," povedal Koizumi.
Samotní Iračania reagovali na Bushovo posolstvo so zmiešanými pocitmi.
Ako konštatoval profesor bagdadskej univerzity Muajád Jásin as-Samarají, v Iraku nemôže byť nastolená stabilita v prípade odchodu koaličných síl, pretože iracké ozbrojené sily v súčasnosti ešte nedokážu udržať kontrolu nad situáciou v krajine.
Realitný agent Alí al-Džibúrí s tým nesúhlasí a tvrdí, že z prítomnosti zahraničných vojakov profitujú len irackí politici. "Všetko to zorganizovali irackí politici, ktorí prišli zo zahraničia, aby predĺžili dobu okupácie, pretože to bude slúžiť ich osobným záujmom," povedal.
V prejave, prednesenom pri príležitosti prvého výročia prechodu suverenity v Iraku od koaličných síl na samotných Iračanov, sa Bush snažil presvedčiť obyvateľov USA, ako aj svojich spojencov v rôznych častiach sveta, že obete prinášané v irackej vojne nie sú zbytočné a že stratégia jeho administratívy dosahuje úspech.
Bush vyjadril pochopenie pre znepokojenie verejnosti nad vojnou, ktorá si doposiaľ vyžiadala životy viac ako 1740 Američanov a 12.000 irackých civilistov, ako aj náklady vo výške 200 miliárd dolárov (okolo šiestich biliónov Sk).
"Ako väčšina Američanov, aj ja často vidím obrazy násilia a krviprelievania (v Iraku). Každý takýto obraz je strašný a utrpenie je skutočné," vyhlásil šéf Bieleho domu. Ako však dodal, obete prinášané v irackej misii majú svoj zmysel.
Bush odmietol predložiť časový rozvrh na sťahovanie amerických vojakov do vlasti. To by podľa neho bolo "vážnou chybou", ktorá by mohla demoralizovať Iračanov aj americké jednotky a povzbudiť nepriateľa. "Amerika neodíde, kým nesplní svoju úlohu," vyhlásil.
Odmietol však aj možnosť vyslania ďalších oddielov do Iraku. Tento krok by bol podľa neho v rozpore so stratégiou USA vycvičiť iracké ozbrojené sily, aby boli schopné čo najskôr prevziať kontrolu nad bezpečnostnou situáciou v krajine. Mohlo by to tiež mylne naznačovať, že Američania sa chystajú zostať v Iraku natrvalo.
Poslucháči - 750 vojakov a letcov - počúvali Bushov prejav zväčša v tichosti, ako to od nich aj žiadali, aby to odrážalo ponurý tón, v ktorom sa príhovor niesol. Aplauz zaznel iba po prezidentovom vyhlásení, že USA "budú pokračovať v boji, kým ten boj nevyhrajú".
Bush niekoľkokrát v prejave narážal na útoky z 11. septembra 2001 a naznačoval ich spojenie s vojnou v Iraku. Konštatoval, že Spojené štáty majú pred sebou nepriateľa, ktorý urobil z Iraku hlavný front vo vojne proti terorizmu. Povstalcov označil za "nemilosrdných vrahov" páchajúcich "divoké násilie".
Prezident poukázal na úspechy dosiahnuté v Iraku za ostatný rok - januárové voľby, na ktorých sa zúčastnilo osem miliónov oprávnených voličov, obnovu a opravu infraštruktúry, škôl, nemocníc a základných služieb.
