NEW YORK. Rusko pohrozilo vetom v Bezpečnostnej rade OSN v súvislosti s vymenovaním nemeckého politika Christiana Schmidta za vysokého predstaviteľa OSN v Bosne a Hercegovine.
Moskva uviedla, že bude vetovať povolenie Bezpečnostnej rady OSN na nasadenie medzinárodných stabilizačných síl pod vedením EÚ v Bosne a Hercegovine, informovala v utorok tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na nemenované zdroje.
Hlasovanie rady bolo pôvodne naplánované na utorok, odložili ho však na stredu poobede. Predchádzajúca autorizácia zo strany 15-člennej rady pre stabilizačné sily v Bosne a Hercegovine vyprší v piatok. Rusko sa v uplynulom čase v súvislosti s otázkou Bosny a Hercegoviny dostalo do sporov s niekoľkými prevažne západnými členmi Bezpečnostnej rady OSN.
Rusko a Čína sa pred niekoľkými mesiacmi neúspešne pokúsili zrušiť úrad vysokého predstaviteľa, do ktorého Schmidt nastúpil 1. augusta. Podľa nich už táto pozícia nie je potrebná. Západní diplomati v New Yorku však zdôraznili, že BR OSN nedisponuje právomocou rozhodovať o tom, či bude úrad vysokého predstaviteľa ďalej fungovať.
Von der Leyenová otvorila Svilajský most medzi Chorvátskom a Bosnou Čítajte Daytonská mierová dohoda z roku 1995, ktorou sa ukončila vojna v Bosne a Hercegovine (1992-95), ukladá, aby Rada pre implementáciu mieru vymenúvala vysokého predstaviteľa. Rusko podľa diplomatických zdrojov v priebehu rokovania o schválení stabilizačných síl pre Bosnu a Hercegovinu vyslovilo požiadavku, aby sa zo znenia Daytonskej mierovej dohody vypustili všetky zmienky o vysokom predstaviteľovi.
Bosna a Hercegovina so svojimi tromi hlavnými etnickými skupinami ‒ Bosniakmi (Moslimami), Srbmi a Chorvátmi ‒ je riadená zložitou multietnickou administratívou, na čele ktorej stojí trojitý prezidentský úrad. Krajina je rozdelená na dva prevažne autonómne regióny ‒ Republiku srbskú s dominanciou bosnianskych Srbov a Federáciu Bosny a Hercegoviny, o ktorú sa delia Bosniaci a bosnianski Chorváti.
