BRUSEL. Európska komisia bude od 1. do 12. novembra prítomná na konferencii OSN o zmene klímy (COP26) v Glasgowe. Na summite lídrov, ktorý sa bude konať 1. a 2. novembra a otvorí sa ním COP26, bude eurokomisiu zastupovať jej predsedníčka Ursula von der Leyenová.
Na konferencii bude rokovací tím Európskej únie viesť výkonný podpredseda EK Frans Timmermans. Na COP26 sa zúčastní aj eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová. V pavilóne EÚ sa bude konať viac ako 150 sprievodných podujatí.

Budú žiadať zvýšenie financovania
Komisia vo štvrtok spresnila, že bude naliehať na všetky zmluvné strany, aby splnili svoje záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody a znížili emisie skleníkových plynov.
Od rozvinutých krajín bude žiadať, aby zvýšili financovanie v oblasti klímy s cieľom splniť cieľ získať 100 miliárd dolárov dohodnutý v Paríži.
EÚ doteraz prispela viac ako 25 miliardami dolárov.
"Svet súťaží v pretekoch o dosiahnutie nulových čistých emisií CO2 do polovice storočia. Ak budeme spolupracovať, môžeme zvíťaziť všetci. Na konferencii máme povinnosť ujať sa ochrany našej planéty v záujme budúcich generácií. V Európe máme všetky predpoklady na to, aby sme do roku 2050 dosiahli klimatickú neutralitu a do roku 2030 znížili naše emisie aspoň o 55 percent," uviedla von der Leyenová.
Dodala, že v Glasgowe bude naliehať na ostatných svetových lídrov, aby urobili to isté: inovovali a investovali do novej, udržateľnejšej stratégie rastu.

"Aby prosperovali a vytvárali zároveň zdravšie spoločnosti a zabezpečovali lepšiu budúcnosť pre našu planétu."
Cieľom je dokončenie pravidiel Parížskej dohody
Timmermans skonštatoval, že najbližšie dva týždne prinesú nové vedecké poznatky a aj výzvy na intenzívnejšiu verejnú kontrolu klimatickej politiky.
Upozornil, že v uplynulých týždňoch bol v úzkom kontakte s partnermi z celého sveta, aby spolu pripravili pôdu pre nadchádzajúce rozhovory.
Ich cieľom je dokončenie príručky pravidiel Parížskej dohody, rýchlejšie zníženie skleníkových emisií a zaistenie financovania nevyhnutných klimatických opatrení.
Podľa Parížskej dohody sa 195 krajín dohodlo, že predložia vnútroštátne stanovené príspevky, ktoré predstavujú ich individuálne ciele znižovania emisií.
Spoločne by tieto príspevky mali prispieť k udržiavaniu globálneho otepľovania pod 2°C a čo najbližšie k hodnote 1,5°C do konca tohto storočia.
Vnútroštátne stanovené príspevky však nespĺňajú ciele Parížskej dohody, čo svet približuje k nebezpečnému globálnemu otepľovaniu o 2,7°C s mimoriadne škodlivými účinkami.
Vyčlenia ďalšie štyri miliardy
Rozvinuté krajiny sa zaviazali, že v rokoch 2020–25 zmobilizujú každý rok 100 miliárd dolárov na medzinárodné financovanie klimatických opatrení, aby pomohli najzraniteľnejším krajinám a malým ostrovným štátom. EÚ je so svojím príspevkom vo výške viac ako 25 percent z uvedenej cieľovej sumy najväčším darcom.
EÚ chce zo svojho do roku 2027 vyčleniť na tento účel ďalšie štyri miliardy eur. Ostatní partneri však musia zintenzívniť svoje úsilie a pokryť súčasný deficit vo výške takmer 20 miliárd dolárov.

Šesť rokov po prijatí Parížskej dohody bude EÚ na COP26 rokovať s ostatnými zmluvnými stranami aj o dokončení parížskej príručky pravidiel na jej realizáciu.
Bude sa usilovať najmä o dosiahnutie dohody, ktorou sa zabezpečia environmentálna integrita globálnych trhov s uhlíkom, ako aj povinnosti týkajúce sa transparentnosti a podávania správ.
EÚ počas konferencie usporiada viac ako 150 sprievodných podujatí v pavilóne EÚ v Glasgowe, niektoré z nich budú on-line.
Tieto podujatia budú v réžii rôznych krajín a organizácií z Európy a zo sveta a budú sa týkať najrôznejších otázok z oblasti klimatických zmien, napríklad transformácie v oblasti energetiky, udržateľného financovania či výskumu a inováciíí.
Holandsko musí konať
Holandská vláda musí urýchlene podniknúť ďalšie kroky na obmedzenie emisií skleníkových plynov. Vo štvrtok to uviedol nezávislý poradný orgán a upozornil, že klimatické ciele stanovené holandskou vládou sú v súčasnosti „v nedohľadne“.
Správa týkajúca sa vládnej politiky bola zverejnená iba niekoľko dní pred začiatkom klimatickej konferencie.
Mnohí vedci a aktivisti považujú túto konferenciu za poslednú príležitosť prijať záväzky v oblasti znižovania emisií uhlíka, ktoré by mohli udržať globálne otepľovanie v rámci zvládnuteľných limitov.
„Povaha a rozsah klimatickej krízy si vyžadujú okamžité opatrenia. Klimatická kríza nie je niečo v budúcnosti. Už je v plnom prúde,“ uvádza sa v správe.
Podľa inej správy, ktorú vypracovala holandská agentúra pre hodnotenie životného prostredia, emisie skleníkových plynov v Holandsku by sa v roku 2030 mali znížiť o 38 % až 48 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. To by znamenalo nesplnenie vládneho cieľa v podobe 49 %.
Holandská pobočka Greenpeace uviedla, že pod neplnenie klimatických cieľov sa v krajine podpisuje hlavne pokračujúca prevádzka uhoľných elektrární, fungovanie veľkých letísk a množstvo dobytka na farmách.