Slovenskí Kľačanci mali majáles

Kľačanci zo siedmich obcí na Slovensku sa stretli v Čiernych Kľačanoch. Robia tak každé dva roky vždy u niekoho iného. "Tento rok začíname druhé kolo," povedal starosta obce Emil Páleník.

Bol rád, že sa stretli práve u nich, mal sa čím pochváliť. Práve v Čiernych Kľačanoch našli cennú slonovinovú schránku pyxidu. Pochádza z antiky a na Slovensko sa dostala zrejme za Veľkej Moravy.

Bývalý starosta Peter Horný podľa jej vzoru postavil budovu na vidiecku turistiku vo svojej kačacej farme. Tá je pre hostí zo siedmich spriatelených Kľačian vždy otvorená.

Aj starostka z Liptovských Kľačian Viera Tomčíková sa v nej ubytovala o deň skôr. Majiteľ ju zobral na poľovačku. "Na kľačianskych akciách sme sa spriatelili. Keď chodíme z Liptova do Bratislavy, vždy sa tu zastavíme," hovorí.

Poslanci z Kľačian pri Hlohovci boli okrem pečenej kačice a vína zvedaví aj na hasičskú techniku svojich hostiteľov. Aj odskúšali, či je funkčná. "Je podobná našej," zhodnotil poslanec Milan Poláček od Hlohovca.

V ďalšom hlúčiku bola reč o divadle. Čiernokľačanec Vladimír Martinec rozprával historku, ako si pred premiérou zlomil nohu a mali ho operovať. Operáciu o zopár hodín oddialil a s barlami odohral predstavenie.

Čierne Kľačany si na túto tému najviac rozumejú s Hronskými Kľačanmi, kde majú tiež divadelný súbor. Odtiaľ je aj básnik Ľudo Bakaj, ktorý píše verše o kľačianskych stretnutiach.

"Divadlo týmto obciam závidím, ale my zasa máme základnú školu špecializovanú na ľudovú kultúru," pochválila sa richtárka z Turčianskych Kľačian Božena Jurečková. Ich dôchodkyne učia deti v krúžkoch tkať koberce, piecť medovníky a pliesť koše.

V ľudovom tóne sa nieslo celé stretnutie. Ženy v krojoch vítali hostí už pri autobuse - pálenkou a pagáčmi. Pri poháriku rozmýšľali o tom, odkiaľ názov Kľačany pochádza. Až sa nakoniec zhodli na tom, že od slova kľača, čo je rúčka na pluhu. (bej)