Pracujúci ľud Československa pod vedením KSČ nemal v drvivej väčšine žiadnu skúsenosť s komunistickou tajnou políciou. Buduj vlasť, posilníš tábor socializmu a mieru, bolo heslo, ktoré nik nebral vážne, ale väčšina sa správala podľa neho. Kto protestoval, stretol sa so silou. Režim udržiavali na nohách aj silové zložky - najobávanejšia bola komunistická tajná polícia ŠtB.
Jedného večera som na www.cibulka.com zadal meno Halenár. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som na monitore zbadal meno svojej vlastnej mamky ako "dôverník"! Zostal som ako obliaty studenou vodou a nevedel, či dobre vidím. Prezrel som dátum narodenia - sedel. Na www.upn.gov.sk som podľa čísla zväzku vyhľadal konkrétnu stránku. Bola tam zapísaná!
Pomaly mi začínalo dochádzať: pekne som sa zosmiešnil, keď roky píšem a hovorím o eštebákoch a udavačoch a sám som s jedným žil v jednom byte. Cítim sa ako zbitý pes. Moja mamka umrela v roku 1998, inak by som sa jej opýtal na pár vecí. Ako dokázala s nami žiť, usmievať sa, predložiť nám tanier jedla a na ďalší deň ísť udávať iných ľudí komunistickej tajnej polícii?
Rodičom mojej mamky ukradli komunisti po roku 1948 v Humennom obchodík s rozličným tovarom. Jej bratovi komunisti ukradli obchod s kožušinami. Jej manžel (môj otec, ktorý ešte stále žije) trpel za komunistov, lebo ho eštebáci v roku 1949 prinútili odísť z polície, keď odmietol ísť svedčiť proti katolíckemu kňazovi. Jej syn ušiel z komunistického ČSSR v roku 1969. Ona sama pravidelne chodila do kostola a nezabudla hovoriť o viere v Boha.
To všetko pre ňu zrejme znamenalo menej a od roku 1976 do roku 1978 udávala pre komunistickú tajnú políciu. Pritom ani ona ani otec ani moji súrodenci, nik z nás nebol v KSČ.
Je to šialenstvo? Je to nepochopiteľné? Alebo to bolo vtedy normálne? Čo z toho je pravda o živote v komunistami ovládanom štáte na príklade mojej mamky? Viem, že dokázali zlomiť človeka vydieraním alebo mučením - a preto som požiadal ÚPN o kópiu jej zväzku. Žiaľ, oficiálna odpoveď je, že jej zväzok bol v roku 1982 zničený. Preto vám nemôžem ukázať, čo konkrétne robila.
Vo všeobecnosti však komunisti chceli mať "pod palcom" turistov a hotely. Preto nikoho neprekvapuje počet udavačov pre tajnú políciu z radov recepčných a čašníkov. Moja mamka v tom čase pracovala ako vedúca ubytovne VSŽ. Okrem robotníkov ubytovávala aj hokejistov alebo iných hostí. Viem si predstaviť, že bol na ňu robený nátlak. Stačí, ak šla a odomkla dvere izby pre súdruhov z ŠtB. Alebo im poskytla nejakú informáciu o ubytovanom.
V tejto chvíli môžem iba vyjadriť rozhorčenie nad činom svojej mamky a za ňu poprosiť o odpustenie. Prepáčte. Keď som to povedal otcovi, najprv nechápal, o čom hovorím. Neskôr, keď videl na monitore počítača jej meno a dátum narodenia, zostal zhrozený bez slova sedieť. Spýtal som sa ho, či o tom vedel. Pokrútil hlavou. Nakoniec zo seba dostal iba krátke: "Ako mi mohla také niečo urobiť!"
Ja osobne verím, že záznamy ŠtB sú pravdivé a udavači vedeli, čo robia. Môžem iba zopakovať: Prepáčte.
halenar.blog.sme.sk
