Rodina, ktorá drží pokope. Pomoci sa však nevie týraná žena dovolať. Muž neplatí výživné, rodina nemá prístup k bytu. Možno veriť v spravodlivosť? FOTO - JANKA ŠTEFKOVÁ
"Od manžela som s deťmi odišla, lebo nás týral. Odvtedy žijeme v neustálom strachu a napätí," začína svoje rozprávanie 38-ročná Prešovčanka Mária. Je matkou štyroch detí, troch synov a dcéry.
Všetko sa vlastne začalo, keď sa narodili. Nevedel si k nim nájsť cestu, nemal trpezlivosť. "Žiarlil, že ja si s nimi rozumiem, a on nie. Vždy som sa s deťmi o všetkom otvorene rozprávala, no jeho výchovnou bol vojenský opasok."
Začali bitky a týranie. Manžel sa čoraz častejšie pozeral na dno pohárika. V roku 2001 začalo byť peklo neznesiteľné. Osemnásťročný syn hovorí: "Raz ma zbil tak, že na mne zlomil hokejku. Zlomil mi aj kľúčnu kosť."
Dobré spomienky naň musí v mysli hľadať, ale tie zlé sa mu vybavujú stále. "Ubližoval aj mame. Neraz na ňu zdvihol ruku, no týral najmä psychicky." Keď sa to nedalo vydržať, vzali si najnutnejšie veci, doklady - a utiekli.
V tom čase podala pani Mária na muža trestné oznámenie. V najhorších chvíľach pomohla mama, ale aj cudzí ľudia. "Hoci nám povedali len jedno, dve pekné slová, pomohli mi tým a som im za to vďačná."
Doteraz sa všetci piati sťahovali osemkrát, deviate sťahovanie ich čaká teraz. V júni sa rodine končí podnájom. Bývalý manžel, ktorý im roky surovo ubližoval, pritom býva v ich spoločnom trojizbovom byte s družkou.
"Za byt však neplatí a dlhy narastajú. Čaká, že ich vyplatím ja," krúti hlavou pani Mária. Napriek tomu, že je od roku 2002 rozvedená, stále nie je určené, kto má na spoločný byt nárok.
"Súd musí totiž najskôr rozhodnúť vo veci týrania, až potom príde na rad bytová otázka. Lenže exmanžel sa stále odvoláva a tým sa prípad naťahuje." Kým sa rozhodne, môže prísť rodina o strechu nad hlavou.
Útla žena sa však nevzdáva. Bojuje, kde len môže. Behá po úradoch, po súdoch. Trápi ju, že ani po toľkých rokoch sa nemôže dovolať spravodlivosti a zbaviť sa strachu. A peniaze? Do dnešného dňa dlhuje na výživnom viac ako stotisíc korún.
"Hovorí, že si za to môžem sama, že som od neho nemala odísť," opakuje exmanželove slová pani Mária a dodáva svoje: "Napriek všetkému sa nám žije ľahšie. Od apríla mám prácu. Pri hľadaní mi pomohli ľudia. Aj synovia si hľadajú brigády, nejako to zvládneme."
týraná je až štvrtina žien
Kriminálne štatistiky uvádzajú ročne okolo 4-tisíc trestných činov domáceho násilia páchaného na ženách. Podľa nich je každá štvrtá žena, žijúca v partnerskom vzťahu, vystavená násiliu zo strany partnera. Najviac týraných žien žije vo vzťahu priemerne 14 rokov.
Ženám v týchto prípadoch pomôže Národné centrum pre rovnosť šancí a rodinu alebo záujmové združenie žien Fenestra, krízové centrum pre pomoc obetiam domáceho násilia. V regiónoch sú zároveň osobitné poradne, zaregistrované na obecných úradoch. (r)
