BRATISLAVA. Moldavsko nakúpilo milión metrov kubických plynu od poľskej štátom kontrolovanej ropnej a plynárenskej spoločnosti PGNiG.
Ako informuje spravodajský portál BBC, Moldavsko vôbec prvý raz kúpilo plyn od iného zdroja ako ruského Gazpromu.
Dosiaľ pochádzalo 100 % moldavského plynu z Ruska. Zmluva na dodávky tejto komodity však vypršala koncom septembra. Gazprom zvýšil cenu a najchudobnejší štát Európy sa ju zdráhal zaplatiť.

Moldavsko sa prikláňa k Západu
Pre neexistenciu novej dohody ruský energetický gigant znížil dodávky, čo v Moldavsku viedlo k vyhláseniu 30-dňového výnimočného stavu.
Gazprom obvinil Moldavsko z „vyvolania krízy“ a požadoval splatenie dlhu vo výške 709 miliónov dolárov, čo Moldavsko spochybňuje.
Rokovania však pokračujú. Moldavskí predstavitelia tvrdia, že by radi podpísali novú zmluvu s Gazpromom, ale len v prípade, že podmienky budú priaznivé.
Ak však nenastane dohoda s Ruskom, Moldavsko bude musieť nakúpiť plyn niekde inde. „Toto je najhorší čas na to, aby sme mali doma plynovú krízu. Ceny sú vyššie ako kedykoľvek predtým. Vidíme, že tento trh v globálnom meradle škrípe,“ povedal moldavský minister zahraničných vecí Nicolae Popescu. Napriek tomu zostáva optimisticky naladený.
„Máme podporu. V ostatných rokoch Rumunsko vybudovalo nový plynovod do Moldavska, ktorý nám poskytuje bezpečnostný ventil. Dostali sme aj niekoľko rád z Európskej únie o tom, ako v priebehu niekoľkých dní diverzifikovať dodávky plynu do našej krajiny,“ dodal 40-ročný politik.
Moldavsko sa nedávno začalo politicky odkláňať od Ruska smerom k Západu. Súčasné vedenie krajiny podporuje užšie vzťahy s Európskou úniou a mnohí kritici majú podozrenie, že plynová kríza je spôsob, akým Kremeľ vyjadruje svoj nesúhlas.
„Máme tu pri moci prozápadnú stranu. Takže Rusko zmenilo svoj prístup k dodávkam plynu. Kremeľ chce potrestať moldavský ľud za hlasovanie proti proruskej strane. Je to čistá politika,“ povedal Sergiu Tofilat, bývalý poradca moldavského prezidenta pre energetiku.
Väčšina elektriny v Moldavksu pochádza z Ruska
Vymanenie sa spod vplyvu Ruska nebude pre Moldavsko ľahké. Z energetického hľadiska je Kišiňov úzko prepojený s Moskvou, keďže väčšinovým vlastníkom moldavskej plynárenskej spoločnosti Moldovagaz je práve Gazprom.
Viac ako 80 % elektriny v Moldavsku navyše pochádza z ruskej elektrárne v Podnestersku - separatistickom regióne Moldavska, ktorý ekonomicky, politicky i vojensky podporuje Rusko.
Tofilat však upozorňuje, že práve Podnestersko by mohlo byť tromfom v rukách Moldavska a, naopak, slabým miestom Moskvy.
„Gazprom potrebuje zmluvu o plyne s Moldavskom, aby mohol zásobovať plynom aj separatistický región. Gazprom je verejná obchodná spoločnosť s akciami kótovanými na burze. Nemôže si dovoliť podpísať zmluvu s podnesterským dodávateľom, ktorý nie je oficiálne uznaný,“ podotkol.
Situácia okolo plynu tak predstavuje nebezpečenstvo pre moldavskú vládu, ktorá nastavila proeurópsky kurz. Dlhodobý nedostatok plynu a vyššie účty za energie môžu u Moldavcov vyvolať pochybnosti o smere, ktorým sa ich krajina uberá.
Únia obvinila Rusko
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell vo štvrtok obvinil Rusko, že v spore s Moldavskom zneužíva zemný plyn ako "geopolitickú zbraň", a tamojšej prozápadnej vláde prisľúbil podporu v snahe pomôcť prekonať krízu. Informovala o tom agentúra AFP.
"Vidíme snahu Gazpromu vyvinúť politický tlak výmenou za zníženie cien plynu," povedal Borrell po stretnutí s moldavskou premiérkou Nataliou Gavrilitovou v Bruseli.
"Zemný plyn je komodita, ktorá sa kupuje a predáva, predáva a kupuje, ale nemôže byť zneužitá ako geopolitická zbraň," dodal.
Kremeľ tvrdí, že ide absolútne o "obchodný" spor.
Existujú totiž obavy, že Moskva zneužíva ruský plyn na to, aby sa pokúsila dostať túto bývalú sovietsku republiku sužovanú chudobou späť pod svoju kontrolu po tom, čo Gavrilitová po júlových voľbách prisľúbila užšie vzťahy s EÚ, konštatuje AFP.
Borrell však trval na tom, že "zvýšenie cien nielen v Európe, ale na celom svete nie je vo všeobecnosti dôsledkom používania dodávok plynu ako zbrane, ale v Moldavsku áno".
Brusel v stredu ponúkol Moldavsku 60 miliónov eur vo forme pomoci na riešenie súčasnej krízy.
Gavrilitová finančné prostriedky uvítala, ale zároveň dodala, že jej prozápadná vláda "by chcela viac technickej pomoci, odbornosti a politickej podpory".
Kontrakt Moldavska s Gazpromom vypršal koncom septembra. Obe strany síce v októbri dospeli k dohode, ale moldavská vláda tvrdila, že Moskva posiela do krajiny oveľa menej zemného plynu ako zvyčajne.
Moldavskí predstavitelia momentálne v Petrohrade rokujú o novej zmluve o dodávkach plynu s Gazpromom. Podľa Gavrilitovej "na rokovaniach došlo k pokroku".