LONDÝN, BRATISLAVA. V lete 2019 sa na Facebook pripojila používateľka s menom Carol Smithová a opísala sa ako konzervatívna matka zo Severnej Karolíny.
Jej konto malo medzi záujmami rodičovstvo, kresťanstvo a sledovalo niekoľko kanálov, televíziu Fox News alebo vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa.
A aj keď Smithová nikdy na sociálnej sieti neprejavila záujem o konšpiračné témy, algoritmus jej okamžite ponúkol skupiny okolo extrémistov z Qanonu. Prívrženci tejto skupiny okrem iného veria a hlásajú, že Trump ochraňuje Ameriku pred pedofilmi a satanistami.

Neskôr sa navyše zorganizovali a 6. januára tohto roka napadli Kongres, pretože uverili Trumpovej lži o zmanipulovaných voľbách. Pri násilnej demonštrácii vtedy zomrelo päť ľudí a viacerí sa ťažko zranili.
Hoci Smithová na tieto skupiny a stránky nikdy neklikla, objavovali sa v jej konte stále znova. Carol Smithová navyše ani nebola skutočnou osobou, jej konto vytvoril výskumník Facebooku, aby overil fungovanie ich algoritmu.
Takto to vyhovuje
Výskumník následne zistil, že sociálna sieť prispieva k radikalizácii používateľov, čo nakoniec môže viesť k násiliu, ktoré sa prejaví aj mimo virtuálneho sveta. Spoločnosť to však ani po tomto zistení nezmenila, finančne jej to totiž vyhovuje.