PRIŠTINA. Kosovo nariadilo vyhostenie dvoch ruských diplomatov pre údajné "ohrozenie národnej bezpečnosti". V piatkovom vyhlásení to uviedla kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová, ktorá zároveň obvinila Moskvu zo snahy destabilizovať región, píše agentúra AP.
Osmaniová podľa vlastných slov požiadala kosovské ministerstvo zahraničných vecí, aby dvojicu pracovníkov ruskej diplomatickej misie v Kosove označilo za nežiaduce osoby.
Čierna Hora musí poskytnúť viac slobody médiám. Srbsko zase justícii Čítajte Ohrozujú bezpečnosť a poriadok Kosova
Rozhodnutie prezidentka pripísala údajným "škodlivým aktivitám, ktoré môžu ohroziť národnú bezpečnosť a ústavný poriadok Kosova".
Ďalšie podrobnosti bezprostredne neposkytla, píše AP.
Podľa Osmaniovej kosovský rezort diplomacie "upovedomil orgány činné v trestnom konaní a príslušné úrady", aby vykonali toto rozhodnutie.
Zároveň dodala, že Kosovo je "odhodlané bojovať proti škodlivému vplyvu (Ruska) a jeho zástupcov v regióne, ktorých cieľom je podkopať úspechy Kosova a jeho spojencov vrátane USA, NATO a EÚ".
Priština preto bude podľa Osmaniovej aj "naďalej úzko spolupracovať so svojimi americkými a európskymi spojencami v snahe zabrániť, aby sa Kosovo a jeho susedia stali obeťami (ruských) ambícií destabilizovať tento región".
Rusko neuznáva vyhostenie diplomatov
Ruské veľvyslanectvo v Belehrade v piatok oznámilo, že rozhodnutie kosovskej administratívy o vyhostení dvoch ruských diplomatov nemá právnu silu.
Predstaviteľ ruskej ambasády pre agentúru Interfax vysvetlil, že Rusko "neuznáva nezávislosť Kosova, a teda ani regionálnej vlády a iných štruktúr".
"Pre nás žiadne rozhodnutia Prištiny nemajú právnu silu," uviedol ruský diplomat.
Za "absolútne neprijateľné" súčasne označil pokusy zabrániť ruským diplomatom akreditovaným pri Misii OSN pre dočasnú správu v Kosove (UNMIK), aby tam vykonávali svoju činnosť legitímne a plne v rámci medzinárodného práva.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008 – deväť rokov po tom, ako NATO uskutočnilo 78 dní trvajúcu operáciu spočívajúcu v náletoch na ciele v Srbsku, čím chceli spojenci zastaviť perzekúcie etnických Albáncov v Kosove.
Veľká časť západných krajín uznala nezávislosť Kosova, ale Srbsko a jeho spojenci Rusko a Čína tak odmietajú urobiť. Uznania sa Priština zatiaľ nedočkala ani od piatich členov EÚ – Slovenska, Španielska, Grécka, Cypru a Rumunska.
