PARÍŽ. Novinár, spisovateľ a pravicový ultranacionalista Éric Zemmour, ktorý je potenciálnym vyzývateľom súčasného šéfa Elyzejského paláca Emmanuela Macrona v blížiacich sa prezidentských voľbách, má šancu prebojovať sa do druhého kola.
Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky Ipsos-Sopra Steria, ktorý si objednal francúzsky denník Le Monde. Správu priniesla v piatok agentúra Reuters.

Najpopulárnejším kandidátom je Macron
Prieskum ukázal, že súčasný prezident Emmanuel Macron by prvé kolo volieb vyhral so ziskom 24 percent hlasov a do druhého kola by postúpil z prvého miesta.
Zemmour by mohol v prvom kole hlasovania získať 16 až 16,5 percenta hlasov, čo by mu stačilo na postup do druhého kola. O podobnom scenári hovoril začiatkom tohto mesiaca aj prieskum Harris Interactive.
V piatok bol zverejnený aj ďalší prieskum volebných preferencií. Vypracovala ho agentúra Opinionway pre denník Les Echos.
Z údajov vyplýva, že najpopulárnejším prezidentským kandidátom je súčasný prezident Macron, ktorý oslovil až 25 percent opýtaných.
Na druhom mieste v rebríčku popularity však neskončil Zemmour, ale líderka krajine pravicového Národného združenia Marine Le Penová (18 percent).
Zemmour sa umiestnil na treťom mieste so ziskom 18 percent. RN začiatkom októbra vyzvalo Zemmoura, aby "netrieštil sily" krajnej pravice v boji proti súčasnému prezidentovi Macronovi.
S ohlásením kandidatúry otáľajú
Agentúra Reuters pripomenula, že Macron ani Zemmour ešte oficiálne kandidatúru neohlásili.
Možné dôvody vyčkávania pre TASR spresnil francúzsky politológ Bernard Dolez, ktorý pôsobí na parížskej Sorbonne.
"Zemmour čaká na vhodnú chvíľu, pravdepodobne chce získať dostatok času na zloženie kampaňového tímu a vytvorenie kredibilného programu. Avšak tiež potrebuje čas na zozbieranie finančných prostriedkov na kampaň," myslí si Dolez.

Vyčkávanie s ohlásením kandidatúry v prípade súčasného prezidenta Macrona podľa politológa nie je až také zarážajúce.
Dolez pripomenul, že v roku 1988 Francois Mitterrand ohlásil kandidatúru len mesiac pred voľbami.
"Aj Macron oznámi kandidatúru najneskôr, ako sa bude dať," predpokladá Dolez. "(Macron) čoraz častejšie vystupuje v médiách a oznamuje rozhodnutia, ktoré sú v zásade v kompetencii vlády a premiéra. Spolieha sa aj na to, že francúzske predsedníctvo v Rade EÚ v prvom polroku 2022 upevní jeho pozíciu v porovnaní s ostatnými kandidátmi," hovorí politológ o Macronovej "neoficiálnej kampani".
Le Penová pravdepodobne nevyhrá
Dolez pre TASR odpovedal aj na otázku, či má v prezidentských voľbách šancu vyhrať líderka krajine pravicového Národného združenia Marine Le Penová. Podľa neho je to nepravdepodobné.
Aj z prieskumu Opinionway – ktorého výsledky zverejnili v piatok – vyplýva, že Le Penovej "berie hlasy" Zemmour. Podľa Doleza je však možné, že nový francúzsky prezident bude pravicový.
"Európska sociálna demokracia prechádza krízou, ktorá neobišla ani Francúzsko. Ľavicoví kandidáti v prieskumoch dohromady dosahujú 25 až 30 percent, avšak ľavica je roztrieštená a nikto z kandidátov v súčasnosti nemá viac ako 10 percent," vysvetlil Dolez.

Na ľavej strane politického spektra sú najpopulárnejší Jean-Luc Mélenchon (8 percent) zo strany Nepoddajné Francúzsko (La France insoumise), environmentalista Yannick Jadot (7 percent) či socialistka Anne Hidalgová (6 percent).
Francúzske voľby môže podľa Doleza ovplyvniť aj pandémia koronavírusu. Krajina galského kohúta zaznamenala celkovo vyše sedem miliónov prípadov nákazy a z globálneho hľadiska je siedmou najviac zasiahnutou krajinou na svete.
"Kríza v zdravotníctve čiastočne určuje hospodársku a sociálnu situáciu krajiny. Pandémia môže voľby ovplyvniť aj priamo, ak bude v nasledujúcich mesiacoch spochybnené riadenie krízy Emmanuelom Macronom, hlavne na justičnom stupni," myslí si Bernard Dolez.
Prezidentské voľby sa vo Francúzsku uskutočnia v máji budúceho roka.