BRUSEL, BRATISLAVA. Nemecká kancelárka formulovala európsku odpoveď na finančnú, migračnú alebo pandemickú krízu. Hovorilo sa o nej, že problémy nechala sa vyvíjať a zasahovala až vtedy, keď to bolo nevyhnutné.
Tentokrát už na to Angela Merkelová nebude mať čas. Vo štvrtok prichádza na svoj zrejme posledný summit po šestnástich rokoch vo funkcii, pričom v Európskej únii sa rozbieha kríza, ktorá by natrvalo mohla ovplyvniť jej fungovanie.

Predseda Európskej rady Charles Michel o rozhodnutí poľského ústavného súdu nechcel na stretnutí lídrov členských štátov hovoriť, ale nakoniec sa tomu nebude dať vyhnúť.
Dlhoročný spor medzi Európskou úniou a Poľskom sa dostáva na novú úroveň.
Spochybňuje základy Únie
Podstatou sporu je nedávne rozhodnutie poľského ústavného súdu, podľa ktorého niektoré články základných európskych zmlúv nie sú v súlade s poľskou ústavou. V V Únii pritom platí, že európske zákony majú prednosť pred domácimi zákonmi členských štátov.
K tomu sa pri vstupe v roku 2004 zaviazalo aj Poľsko. Teraz však jeho ústavný súd argumentuje, že najmä výklad niektorých pravidiel Súdnym dvorom Európskej únie presahuje právomoci, ktorých sa Poľsko dobrovoľne vzdalo, a preto pre Varšavu nie sú záväzné.
„Toto rozhodnutie spochybňuje základy Európskej únie,“ povedala v stredu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorej úlohou je okrem iného dohliadať na dodržiavanie európskych zmlúv.

"Je to priame ohrozenie jednoty európskeho právneho poriadku. Len ten poskytuje rovnaké práva, právnu istotu, vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi a aj spoločné politiky,“ hovorí.
Zjednodušene povedané, ak by Poľsko začalo vyberať, ktoré pravidlá preň platia, mohli by jeho firmy získať napríklad konkurenčné výhody na spoločnom trhu.
Ďalším problémom je právny štát.
Únia od roku 2015, keď sa k moci dostala strana Právo a Spravodlivosť Jaroslawa Kaczynského, kritizuje jeho snahy ovládnuť súdnictvo.
Svojich ľudí si vláda dosadila na ústavný súd, na nižšie súdy aj na prokuratúru. Odborníci hovoria, že cieľom konzervatívcov nebolo pohnevať si Úniu, chceli si len upevniť moc, aby im v presadzovaní zákonov nikto nebránil. Komisia však v roku 2017 proti krajine spustila konanie podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy.
Ak v Únii prevládne názor, že poľské súdy nie sú skutočne nezávislé, krajiny môžu napríklad odmietnuť vydať ľudí na základe poľských zatykačov. Preto je otázka právneho štátu v centre kritiky.
A preto sa tejto téme nebude dať vyhnúť ani na stretnutí lídrov, kde mala byť pôvodne hlavnou témou zvyšujúce sa ceny energií.
Nemôže ísť len o spoločný trh
“Poľsko ako krajina sa musí rozhodnúť. Členský štát si nemôže vyberať, ktorý článok dohody odmietne a ktorý prijme. Je to všetko alebo nič.
„
Hovoriť o tom, chce napríklad holandský premiér Mark Rutte, podľa ktorého rozhodnutie poľského ústavného súdu ohrozením základných hodnôt Únie.
Jeho vláda spolu napríklad s francúzskou argumentuje, že Európska únia by nemala byť len ekonomickým zoskupením, ale mala by sa tiež zamerať na demokraciu, právny štát a rovnaké práva pre všetkých.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki zas opakuje, že Únia je stále zoskupením nezávislých štátov. Vzdali sa síce časti svojich právomocí, ale miestny ústavný súd musí mať hlavné slovo pri uplatňovaní zákonov na poľskom území.
Za Varšavou stojí napríklad Maďarsko Viktora Orbána, ktoré Brusel takisto prešetruje za porušovanie pravidiel právneho štátu.
A niekde v strede je napríklad Merkelová, ktorej sa do tejto témy krátko pred odchodom do dôchodku veľmi nechce. „Musíme nájsť riešenie, s ktorým vedia žiť všetci,“ povedala pre Financial Times. „Musíme nájsť kompromis, ktorý rešpektuje všetky členské štáty, ale neumožňuje odklon od našich zakladajúcich princípov.“
Postoj Nemecka sa môže veľmi skoro zmeniť. Do konca roka by sa kancelárom mal stať sociálny demokrat Olaf Scholz a ten sa prikláňa skôr na Rutteho stranu.

Poľsko je už veteránom sporov s Európskou komisiou, píše web Politico. Proces na základe článku 7 Lisabonskej zmluvy trvá už od roku 2017, no najtvrdší trest – odobratie hlasovacieho práva v Európskej rade Komisia v súčasnosti nepresadí.
Museli by za to zahlasovať všetky zvyšné členské štáty a Maďarsko sa s Poľskom dohodlo, že sa navzájom podržia, ak by k takému hlasovaniu došlo.
„Právo a Spravodlivosť za tie roky videlo, že prežijú čokokoľvek,“ hovorí pre Politico Piotr Buras z varšavskej pobočky think-tanku Európsky výbor pre zahraničné vzťahy. „Môžu nastať problémy, ale nakoniec budú vedieť väčšinu vecí pretlačiť.“
Z pokru je ruská ruleta
Situácia sa mierne zmenila tento rok, keď do platnosti vstupuje európsky plán obnovy, z ktorého by Poľsko malo dostať 23 miliárd eur v dotáciách a 34 miliárd eur v pôžičkách s nízkym úrokom. O dva roky sa v krajine konajú voľby a Právo a Spravodlivosť tieto peniaze potrebuje.
Komisia ich môže zastaviť, ak usúdi, že krajina nedodržiava pravidlá právneho štátu. Aj tu je komplikácia – Maďarsko a Poľsko si pri rokovaniach vydupali, že túto podmienku musí odobriť európsky súd a ten ešte nerozhodol. Aj keď tak urobí, peniaze by boli pozastavené ešte niekoľko mesiacov.
Na druhej strane, zásadné rozhodnutia vznikajú v Európskej rade jednomyseľne a Poľsko už naznačuje, že by mohlo blokovať zelené ciele Únie. Nehovorí otvorene, že pre tlak po verdikte ústavného súdu, ale vraj mu ide o rastúce ceny energií, ktoré by odklon od fosílnych palív ešte viac predražil.
„Zdá sa, že sme prestali hrať poker a pustili sme sa do ruskej rulety,“ okomentoval pre Politico situáciu nemenovaný poľský predstaviteľ.
Tu sme a nikam neodchádzame
Pat sa tak môže vyriešiť len tým, že voliči sa rozhodnú pre zmenu vo voľbách, pripomína Politico. V Maďarsku budú voľby o rok, opozícia sa už zjednotila proti Orbánovi. Do Poľska sa zas vrátil bývalý šéf Európskej rady a bývalý premiér Donald Tusk, aby pomohol poraziť Kaczynského zoskupenie.
„Ak sa Komisia a väčšina členských štátov k tomuto nepostaví jasne, iné krajiny ako Bulharsko, Maďarsko alebo Slovinsko využijú tieto slabiny a zabránia ďalšej integrácii Európy,“ varuje analytička Carnegie Europe Judy Dempseyová.

Tieto krajiny podľa nej integráciu chápu ako podkopávanie vlastnej suverenity, k čomu sa však členovia Únie zaviazali, keď do nej vstúpili. „Poľsko ako krajina sa musí rozhodnúť. Členský štát si nemôže vyberať, ktorý článok dohody odmietne a ktorý prijme. Je to všetko alebo nič,“ zdôrazňuje.
Úvahy o odchode Poľska z Únie nateraz politici odmietajú. Neželá si ho poľská verejnosť, vláda preto nemá dôvod o odchod požiadať. Únia zas nemôže zo svojich radov niekoho vylúčiť.
„Sme tam, kam patríme a nikam neodchádzame,“ odkázal Bruselu v utorok premiér Morawiecki.