BUDAPEŠŤ. Kandidát opozície na post predsedu maďarskej vlády pre budúcoročné parlamentné voľby Péter Márki-Zay označil v pondelok za najdôležitejšiu úlohu nadchádzajúcich týždňov vybudovať jednotu opozície.
Priznal konflikty
V rozhovore pre komerčnú spravodajskú stanicu Inforádió Márki-Zay priznal, že v priebehu primárok mal konflikty s viacerými opozičnými politikmi, vrátane svojej hlavnej súperky v primárkach Kláry Dobrevovej.
Tieto spory chce však čo najskôr urovnať, na čom už aj podľa vlastných slov začal pracovať.
Márki-Zay v druhom kole primárok získal 56,69 percenta hlasov, čím porazil Dobrevovú - kandidátku Demokratickej koalície (DK). Tú preferovalo 43,31 percenta účastníkov druhého kola primárok.
Po vybudovaní opozičnej jednoty bude v nadchádzajúcom polroku hlavnou úlohou osloviť nerozhodnutých voličov a prípadne aj voličov, ktorí doposiaľ volili iba vládnu stranu Fidesz premiéra Viktora Orbána, uviedol Márki-Zay.
Fidesz bude musieť zmeniť stratégiu
Opozičný kandidát na post premiéra z Hnutia Maďarsko pre všetkých (Mindenki Magyarországa Mozgalom), ktorý bude v budúcoročných parlamentných voľbách spoločným premiérskym kandidátom spojenectva šiestich opozičných strán, odmietol pondelňajšiu výzvu Fideszu, aby sa dočasne vzdal postu primátora.
"Hódmezővásárhely je úspešné a silné mesto, na ktoré nebude mať negatívny vplyv moja kampaň vo veľkej politike," zdôraznil Márki-Zay. Pripomenul, že predchádzajúci primátor tohto mesta János Lázár bol súčasne štátnym tajomníkom, predsedom parlamentnej frakcie Fideszu a aj poslancom parlamentu.
Viacerí politickí analytici v Maďarsku sa zhodujú v tom, že z pôvodných piatich opozičných kandidátov na post premiéra existujú v prípade Márkiho-Zaia najmenšie dôvody pre tvrdenia, že by bol predĺženou rukou Fideszom ostro kritizovaného expremiéra Ferenca Gyurcsánya.
Vládna strana bude preto podľa nich musieť zmeniť svoju doterajšiu stratégiu strašenia ľudí tým, že by sa mohol vrátiť k moci Gyurcsány.
Šéfovia strán DK, MSZP, Jobbik, Politika môže byť iná (LMP), Dialóg a Momentum sa vlani dohodli na výbere spoločného kandidáta formou primárok pre každý zo 106 jednomandátových volebných obvodov, ako aj na rovnakom postupe pri výbere opozičného kandidáta na post predsedu vlády do budúcoročných parlamentných volieb.
